EuropskeNoviny.sk
Predpokladá sa, že používanie elektrických vozidiel sa rozbehne po celej Európe. Ide o krok, ktorý by mohol pomôcť vydláždiť cestu k ekologickejšiemu systému cestnej dopravy, ale je jediný, ktorý by mohol predstavovať výzvy pri uspokojovaní dopytu po energii a investovaní do príslušnej infraštruktúry.
Ak sú každoročné výstavy vozidiel niečo, čím sa možno riadiť, tak batériou poháňané elektrické vozidlá sa chystajú vstúpiť na masový trh vďaka rýchlemu pokroku v technológiách a očakávanému poklesu cien nových modelov v nadchádzajúcich rokoch z dôvodu lacnejších batériových systémov. Výrobcovia automobilov využívajú rastúci dopyt po ekologickejších a menej znečisťujúcich automobiloch v dôsledku zvýšených zdravotných problémov súvisiacich so znečistením ovzdušia. Poprední výrobcovia automobilov tvrdia, že nové batériou poháňané elektrické modely sú spoľahlivejšie a odolnejšie. Obavy o kvalitu ovzdušia tiež narušili záujem verejnosti o dieselové vozidlá.
Predaj elektrických vozidiel poháňaných batériami v celej Európskej únii (EÚ) od roku 2008 výrazne vzrástol a v roku 2015 sa zvýšil o 49 % v porovnaní s predajom za rok 2014. Napriek pomalšiemu rastu v roku 2016 sa očakáva, že tento rastový trend bude pokračovať aj v dlhodobom horizonte. Kráľmi ciest však zostávajú vozidlá poháňané dieselovým a benzínovým motorom. Celkovo v roku 2016 používalo naftu 49,4 % všetkých nových osobných automobilov registrovaných v EÚ a 47 % používalo benzín. Elektricky poháňané hybridné vozidlá a nabíjateľné hybridné vozidlá stále zastupujú malý podiel na celkovom predaji, čo predstavuje 1,1 % všetkých nových automobilov predaných v EÚ. Na základe dnešného trhu sa očakáva, že budúci podiel na trhu pre nové elektrické vozidlá bude do roku 2020 až 2025 predstavovať 2 až 8 %.
Niekoľko štúdií dospelo k záveru, že hlavným dôvodom, prečo spotrebitelia zatiaľ plne neprijali elektrické vozidlá, zostávajú náklady, ako aj spoľahlivosť novej technológie. Obavy súvisiace s dojazdom vozidla a životnosťou batérie, dostupnosťou nabíjania a nákladmi na vlastníctvo vrátane daní a údržby zostávajú aj naďalej problémom.
„Vypáliť rybník“ benzínu
Napriek týmto výzvam sú vozidlá poháňané elektrickou energiou podporované ako kľúčový prispievateľ k budovaniu udržateľného systému mobility a majú za cieľ otriasť dlhodobým spoliehaním sa Európy na motor s vnútorným spaľovaním a na ropu pri posilňovaní svojich potrieb v oblasti dopravy. Rastúce využívanie elektrických vozidiel, najmä keď sú poháňané obnoviteľnými zdrojmi energie, môže zohrávať dôležitú úlohu v rámci cieľa EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % a prejsť na nízkouhlíkovú budúcnosť.
Vozidlá poháňané elektrickou energiou sú vo všeobecnosti oveľa energeticky úspornejšieako vozidlá poháňané fosílnymi palivami. V závislosti od toho, ako sa elektrická energia vyrába, môže zvýšené používanie elektromobilov poháňaných batériami viesť k podstatne nižším emisiám oxidu uhličitého a oxidov dusíka a častíc (PM) znečisťujúcich vzduch, ktoré sú hlavnými príčinami problémov s kvalitou ovzdušia v mnohých európskych mestách.
Spomedzi všetkých európskych krajín je Nórsko vedúcou krajinou pri prijímaní elektrických vozidiel. V Nórsku sa v súčasnosti používa viac ako 100 000 elektrických vozidiel a združenie elektrických vozidiel v krajine chce zvýšiť tento počet na 400 000 do roku 2020. V mnohých európskych krajinách dochádza k nárastu prijímania elektrických vozidiel vďaka mnohým stimulom a dotáciám, ktoré sú k dispozícii, aby prilákali vodičov vozidiel správať sa ekologickejšie vrátane oslobodenia od daní, účtovania zliav a bezplatného parkovania pre elektrické autá. Takéto podporné programy majú na predaj značný vplyv. Po znížení daňových stimulov a dotácií v Holandsku a Dánsku v roku 2016 výrazne klesol predaj dobíjacích hybridných a batériových elektrických vozidiel. Dánsko však v roku 2017 opätovne zaviedlo niektoré daňové stimuly na zvýšenie predaja.
Vplyvy na kvalitu ovzdušia a zmenu klímy
Rozmach v používaní elektrických vozidiel bude mať za následok zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia v centrách miest a hlavných dopravných koridoroch. Nárast dopytu po elektrickej energii na pohon vozidiel však bude predstavovať pre poskytovateľov elektrickej energie iný typ výzvy. Analýza EEA naznačuje, že ak by používanie elektrických vozidiel dosiahlo do roku 2050 80 %, vyžadovalo by to ďalších 150 gigawattov elektrickej energie na ich nabíjanie. Celková spotreba elektrickej energie v Európe, ktorú by využívali elektrické vozidlá, by sa zvýšila z približne 0,03 % v roku 2014 na 9,5 % v roku 2050.
V závislosti od zdroja použitej elektrickej energie by sa pozitívne účinky na klímu a kvalitu ovzdušia mohli kompenzovať ďalšími emisiami z príslušného energetického odvetvia. Zvýšenie emisií by bolo výraznejšie, ak by dodatočná spotreba energie bola pokrytá elektrickou energiou z uhoľných elektrární. Zvýšené využívanie uhlia pri výrobe elektrickej energie v niektorých regiónoch by mohlo viesť k ďalším emisiám oxidu siričitého. Celkovo sa však odhaduje, že emisie oxidu uhličitého, oxidov dusíka a tuhých častíc z cestnej dopravy, ktorým by sa zabránilo, budú na úrovni EÚ prevažovať nad vyššou úrovňou emisií z výroby elektrickej energie.
Riziká elektrického boomu vyčerpajú rozvodnú sieť
Elektrický boom by tiež mohol predstavovať veľkú výzvu pre existujúcu elektrickú infraštruktúru a siete, ktoré by musel zvládnuť, a to najmä v krajinách, ktoré využívajú viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Väčšina národných rozvodných sietí je v súčasnosti nedostatočne vybavená na zvládnutie väčšieho používania batériou poháňaných vozidiel a v mnohých krajinách chýba vhodná infraštruktúra na podporu dobíjania. Väčšina európskych krajín má iba niekoľko tisíc verejných nabíjacích staníc a sú to väčšinou iba zdroje s pomalým nabíjaním, ktoré umožňujú nabíjanie vozidla pomocou bežných nízkonapäťových elektrických zásuviek a káblov na striedavý prúd (AC). Na druhej strane, zdroje rýchleho nabíjania dodávajú vyššie napätie jednosmerného prúdu (DC), čo umožňuje oveľa rýchlejšie nabíjanie. Je to však nákladnejšie a počas nabíjania sa stráca viac elektrickej energie.
Existujú tiež obavy, že väčšina ľudí by po práci nabíjala vybité vozidlá, čo by v niektorých špičkových časoch spôsobilo dodatočné namáhanie energetických sietí. Novšie elektrické autá však môžu byť naprogramované na nabíjanie v určitom čase, a nie na automatické nabíjanie pri pripojení. Napríklad ako súčasť výskumného projektu využívajúceho systém „vehicle-to-grid“ (vozidlo do siete) v Spojenom kráľovstve bude národná rozvodná sieť schopná čerpať energiu v špičkových časoch z automobilových batérií ako spôsob vyrovnania ponuky a dopytu a zároveň zaistenia, že automobily budú do rána úplne nabité. EÚ podporuje výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v celej Európe s cieľom urýchliť inštaláciu nabíjacích staníc na kľúčových cestách.
Cesta vpred
Je vzhľadom na všetky tieto výzvy elektrifikácia nášho systému cestnej dopravy reálna? Tvorcovia politík vrátane európskych vlád a Európskej komisie, ako aj niektorí výrobcovia automobilov a prevádzkovatelia energetického odvetvia sú o tom presvedčení. Elektrické vozidlá poháňané obnoviteľnými zdrojmi energie môžu zohrávať veľkú úlohu pri prechode na ekologickejšiu a udržateľnejšiu cestnú dopravu. Samozrejme, takáto zmena sama osebe nevyrieši všetky aktuálne problémy, ako sú dopravné zápchy, parkovanie a budovanie a opravy ciest, ktorým v súčasnosti čelia naše mestá, a nebude postačovať na splnenie európskeho cieľa prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že verejnosť si viac uvedomuje potrebu prejsť na elektrické vozidlá s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia a závislosť od fosílnych palív. Nahradenie dieselových nákladných vozidiel elektrickými pre mestské zásobovanie by mohlo určite pomôcť zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestách. Zavedenie programov spoločného využívania vozidiel (tzv. car-sharing) v rôznych európskych mestách tiež naznačuje, že ľudia sa začínajú pýtať, či vlastníctvo áut je alebo nie je neoddeliteľnou súčasťou ich životného štýlu, pretože iné možnosti mobility sa stávajú pohodlnejšími a vo väčšine prípadov menej nákladnými.
EÚ a národné vlády už prijali právne predpisy na podporu rozvoja technológií s nižšími emisiami v doprave a stanovili ciele pre sprístupnenie nabíjacích staníc verejnosti. Priemysel, podporovaný úvermi a spolufinancovaním zo strany EÚ, už začína investovať do budovania potrebnej rýchlo nabíjacej infraštruktúry na kľúčových diaľniciach v celej Európe, čo pomôže vyriešiť obavy zo spoľahlivosti. Veľké európske energetické spoločnosti považujú ďalších 5 až 10 rokov za kľúčových na zabezpečenie zriadenia infraštruktúry s cieľom zaistiť elektrifikáciu odvetvia dopravy.
Vo viacerých krajinách boli zavedené dotácie a iné stimuly, ako napríklad oslobodenie od daní, s cieľom zatraktívniť nákup elektrických vozidiel. Aktívne boli aj miestne orgány na regionálnej alebo mestskej úrovni, ktoré v rušných mestských centrách budujú špeciálne bezplatné parkovacie miesta a nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, a tiež oslobodzujú elektrické vozidlá od mýtnych poplatkov alebo ponúkajú zľavy. Energetické odvetvia, ako aj niektoré členské štáty EÚ vyvíjajú tlak na EÚ, aby zabezpečila vybudovanie primeranej nabíjacej infraštruktúry v okolí pracovísk a domov, ako aj v blízkosti mestských bytov. Zvyšovanie jednoduchého a rýchleho nabíjania sa považuje za kľúčový prvok k širšiemu presunu k elektrickým vozidlám.
Výrobcovia automobilov tiež začali investovať do systémov zdieľania vozidiel založených na inteligentných telefónoch ako ďalší spôsob podpory svojich elektrických vozidiel. S batériami s dojazdom 150 – 300 km v reálnych podmienkach jazdy sú elektrické autá ideálne pre väčšinu ciest so zdieľaním auta. Výrobcovia tiež investujú do elektrických autonómnych vozidiel, ktoré by podľa odborníkov mohli v budúcnosti znížiť počet používaných vozidiel až o 90 %.
Niektorí výrobcovia už začali skúmať elektrické vozidlá ako prostriedok pre cestnú nákladnú prepravu. Švajčiarska spoločnosť E-Force už vyrába elektricky poháňané nákladné vozidlá s dojazdom až 300 km, ktoré sa majú používať hlavne v mestskej a medzimestskej doprave. Ostatní výrobcovia ich nasledujú. Mestá v celej Európe začali na niektorých trasách verejnej dopravy prevádzkovať elektrické autobusy. Aký bude ďalší prielom – nákladné lode so solárnymi panelovými plachtami alebo kombinovaná železničná a cestná infraštruktúra, ktorá by umožnila, aby všetka preprava po zemi bola poháňaná čistou elektrickou energiou. Bolo už vynájdené solárne poháňané lietadlo a absolvovalo let okolo sveta v dĺžke 40 000 km.
