EuropskeNoviny.sk
AMERICKÝ SENÁT SCHVÁLIL DAŇOVÚ REFORMU
NEMECKO: Politická situácia v Nemecku stále nie je ružová, aj keď v posledných dňoch sa zvýšil optimizmus z toho, že Merkelovej by sa nakoniec mohlo podariť vytvoriť koalíciu so stredoľavicovými sociálnymi demokratmi. Tí najprv koalíciu s Merkelovou, ktorá je teraz na čele len dočasnej vlády, odmietali. Neúspech doterajších koaličných jednaní ich ale viedol k tomu, že sú teraz otvorení vzájomných rozhovorom. Čas ukáže, ako to celé dopadne. Situáciu by ale mali nemeckí politici vyriešiť čo najskôr, lebo nervozita v EÚ čoraz viac narastá. A na trhoch samozrejme taktiež. Panujú totiž obavy, že budú potrebné nové voľby v Nemecku, ktoré by sa konali najskôr na začiatku roka 2018 a prilepšiť by si v nich mohla populistická strana AfD. Do tejto „zapeklitej“ situácie sa Nemecko dostalo po tom, ako kresťanskí demokrati, liberáli a Zelení neuspeli v rokovaniach o zostavení väčšinovej vlády a sociálni demokrati na začiatku odmietli účasť v Merkelovej vláde.
Spotrebiteľská dôvera v Nemecku podľa prieskumu GfK stagnovala v decembri na novembrovej úrovni 10,7 bodu. To v podstate trhy aj očakávali.
„Výsledky inflácie v Nemecku totiž priniesli pozitívne prekvapenie pre trhy. V novembri medziročne vzrástli nemecké spotrebiteľské ceny o 1,8 %, čo prekonalo aj optimistické očakávania trhu na úrovni 1,7 %. Inflácia tak zrýchlila svoje tempo oproti októbrovému rastu o 1,6 %. Aj harmonizovaná miera inflácie sa v novembri vyvíjala podobne, keďže dosiahla 1,8 %. Tá ale v októbri rástla miernenejším tempom 1,5 %, čo znamená, že zrýchlila výraznejšie ako národná CPI inflácia.
Októbrové tržby v nemeckom maloobchode medziročne klesli o -1,4 %. Trhy síce očakávali spomalenie tempa rastu tržieb oproti septembru, avšak počítali s rastom na úrovni 2,8 %. Novembrová miera nezamestnanosti v Nemecku stagnovala na úrovni 5,6 %, čo bolo v súlade s trhovým konsenzom,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
EUROZÓNA: V stopercentnej zhode s trhovým odhadom dopadli výsledky dôvery v ekonomiku eurozóny. Tá v novembri vzrástla o 0,5 bodu na 114,6 bodov. Za menový blok bola potvrdená aj finalizácia dôvery spotrebiteľov na úrovni 0,1 bodu, čo znamená zlepšenie oproti októbrovej úrovni -1,1 bodu.
Pozitívne sa vyvíjala miera nezamestnanosti v menovom bloku. Tá v októbri klesla o desatinu percenta na 8,8 %, pričom trhový odhad počítal so stagnáciou na septembrovej úrovni 8,9 %. No na druhej strane nepotešil vývoj inflácie v eurozóne. Tá síce medziročne zrýchlila svoje tempo rastu z októbrových 1,4 % na novembrových 1,5 %, no trhy očakávali rast spotrebiteľských cien až na úrovni 1,6 %. Po zverejnení inflačných dát preto zostali mierne sklamané. Jadrová inflácia eurozóny dokonca stagnovala na októbrovej úrovni 0,9 %. Aj v tomto prípade trhy očakávali zrýchlenie tempa rastu o desatinku p. bodu na rovné percento. Inflačné čísla za európsky menový celok teda nepotešili, aj napriek priaznivým číslam z nemeckej ekonomiky, kde ceny rástli tempom 1,8 %.
USA: Minulý týždeň mal prejav pred americkým Senátom nominant na budúceho šéfa americkej centrálnej banky Jerom Powell, ktorého do funkcie navrhol Donald Trump. Trhy potešil vyhlásením, že očakáva postupné zvyšovanie US úrokových sadzieb a taktiež tým, že bude uvažovať o zmierňovaní regulácie bánk. K znižovaniu regulácie ale bude podľa jeho slov dochádzať tak, aby boli dodržané reformy, ktoré boli prijaté s cieľom zabrániť ďalšej finančnej kríze. Čo sa úrokových sadzieb týka, v Powellovom prejave zaznelo aj to, že „budúcnosť nemôže byť známa“ a Fed si musí zachovať flexibilitu, aby mohol svoju menovú politiku prispôsobovať vývoju ekonomiky. Každopádne ale platí, že Jerome Powell ako nový šéf Fed-u bude naklonený postupnému zvyšovaniu sadzieb a bude zrejme uplatňovať podobnú politiku ako Janet Yellenová. Očakávania trhov sa teda v tomto smere nemenia.
Vývoj rastu októbrových osobných výdavkov Američanov sa trafil do trhového odhadu na úrovni 0,3 %, čo znamená ale spomalenie o -0,6 percentuálneho bodu oproti septembru. Osobné príjmy v októbri jemne prekonali očakávania trhu o desatinu percenta na 0,4 %, čo je rovnaké tempo rastu aké dosiahli v septembri.
Dlho a ostro diskutovaná daňová reforma v USA sa pomaly stáva realitou. Americký Senát v sobotu ráno totiž tesnou väčšinou schválil návrh tejto daňovej reformy. Senát mal o reforme hlasovať už v štvrtok, následne v piatok, pričom prieťahy boli spôsobené rôznymi výhradami a dodatkami Senátorov, ktoré sa do návrhu zapracovávali takpovediac „za pochodu“. Podľa tejto reformy by sa mala znížiť korporátna daň z 35 % len na 20 % od roku 2019 a k zníženiu by malo dôjsť aj na strane dane z príjmov fyzických osôb. Snemovňa reprezentantov schválila daňovú reformu už v novembri. Senát aj Snemovňa ale teraz budú ešte rokovať o rozdieloch medzi verziami daňového zákona, ktoré schválili. Rozdiely vyplývajú napríklad z toho, že Senát schválil len dočasné zníženie dane z príjmov FO [do roku 2026], ale Snemovňa reprezentantov schválila jej trvalé zníženie. Prezident Trump uviedol, že finálny návrh daňového zákona by chcel podpísať ešte pred Vianocami. Zároveň však povedal, že je ochotný ešte rokovať aj o zmenách návrhu daňovej reformy, konkrétne o tom, že korporátna daň by sa stanovila vo výške 22 % a nie na schválenej úrovni 20 %. Tak či tak ale bude táto reforma znamenať najväčšie zmeny v daňovom systéme USA za posledných 30 rokov.
