Galko
Ľubomír Galko. PHOTO: Redakcia / archív ĽG.

Ľubomír Galko: Bezpečné Slovensko v bezpečnej Európe

Obyvatelia Európskej únie chcú žiť v bezpečnej Európe. Oblasť vonkajšej bezpečnosti je oblasťou, kde je možné v budúcnosti hovoriť o skutočnom priestore pre integráciu a spoluprácu v rámci krajín EÚ. Práve tento priestor v sebe zahŕňa veľkú príležitosť zvyšovať dôveru v zmysluplnosť projektu EÚ u obyvateľstva, čo je pri dnešných odstredivých tendenciách v rôznych oblastiach dôležité. Navyše pre podvyživené rezorty obrany jednotlivých krajín je táto spolupráca kľúčová nielen z politického hľadiska, ale aj z hľadiska efektivity vynakladaných prostriedkov.   

Bezpečnostná a obranná politika EÚ – súčasný stav:

Napriek tomu, že spoločná bezpečnostná a obranná politika EU formálne existuje takmer dve desaťročia, jej skutočný efekt zostáva naďalej veľmi obmedzený. Štáty únie síce disponujú značnými vojenskými spôsobilosťami, ich využitie je však limitované zastaranosťou techniky, neefektívnym využívaním zdrojov a nedostatočným prepojením kapacít jednotlivých členských štátov. Je pozitívne, že v uplynulých dvoch rokoch vzniklo viacero obranných iniciatív, ich ďalší progres je však závislý od schopnosti dosahovania kompromisu medzi členmi únie. 

Bezpečnostná a obranná politika EÚ  – želaný stav:

Obrana je oblasť, kde je možná čiastočná integrácia EÚ, v súčasnosti však preferujeme skôr postupný prístup napĺňania a maximalizovania nedávno rozbehnutých obranných iniciatív. Jednou takou by mohlo byť v dlhodobom horizonte napríklad spoločné nadzvukové letectvo krajín V4 + Chorvátska.

Pritom musíme dbať na to, aby boli splnené dve podmienky:

  • Že nedôjde k duplicitám s fungovaním a procedúrami NATO. Typickým príkladom je veliteľstvo NATO, ktoré dnes môže využívať aj EÚ a v súčasnosti sa objavujú tendencie, aby si EÚ vytvorilo svoje veliteľstvo. Slovensko s tým, celkom logicky nesúhlasí. Ďalšími príkladmi sú napríklad mechanizovaná brigáda NATO, obranné plánovanie NATO a podobne.
  • Že malé štáty ako Slovensko nebudú znevýhodnené voči veľkým európskym aktérom. Znamená to, že projekty cez spoločný obranný fond musia mať jasne nadefinované kritériá tak, aby bolo možné včleniť do nich aj obranný priemysel z malých štátov.

Čo môžeme spraviť k dosiahnutiu želaného stavu – návrhy a odporúčania

K posunutiu sa k želanému stavu by napomohli nasledujúce štyri kroky a jedna zásada:

  1. Spoločné posilňovanie rozvoja a budovania spôsobilostí EÚ cez mechanizmus stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). V praxi to znamená vytvorenie skupín štátov v jednotlivých oblastiach pod jednu strechu. Táto spolupráca zahŕňa napríklad aj výskum, obstarávanie, výcvik a aj modularitu.
  2. Rozvoj obranných kapacít, priemyslu a výskumu cez európsky obranný fond (EDF). Výskum v sebe zahŕňa napríklad také oblasti ako sú elektronika, metamateriály, šifrovaný software a robotika. EDF – to je aj organizácia spoločného nákupu  a tým pádom znižovanie nákladov jednotlivých krajín.
  3. Posilnenie nasaditeľnosti a operačnej použiteľnosti bojových skupín, prípadne síl ako takých. To je možné cez zavedenie tzv. modularity síl (napríklad spoločná brigáda, teda 3-4 prápory z piatich štátov – prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ženisti,… k aktuálnemu použitiu) a aj cez rozšírenie spoločného financovania a posilnenie príspevkov do mechanizmu ATHENA, čo je fond na nasadzovanie do operácií bojových skupín a operácií.
  4. Zlepšenie spolupráce EÚ s NATO a v rámci toho aj lepšie zosúladenie procedúr obranného plánovania oboch organizácií. Dosiahne sa to tým, že ciele NATO bude rešpektovať aj ciele EÚ. Príkladom sú operácie v stredomorí. U NATO je to operácia Sea Guardian, u EÚ operácia Sofia. Už dnes napríklad NATO poskytuje agentúre Frontex, teda európskej agentúre pre pobrežnú a pohraničnú stráž, užitočné informácie, napríklad o lokalizácii plavidiel, počte osôb a podobne.
Viac..  Martin Hojsík: Utrpenie pána Šipoša a jeho rodiny stále nekončí

ZÁSADA : EÚ sa bude angažovať len v konfliktoch, z ktorých pre EÚ vyplýva hrozba, mimo týchto konfliktov len v humanitárnych alebo výcvikových misiách.

(Text je súčasťou pripravovanej publikácie „Spravme Slovensko bezpečnejším“)

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices