Monika Smolkova
Europoslankyňa Monika Smolková. PHOTO: © European Union- EP.

Europoslankyňa Smolková: Bulharsko a Rumunsko patria do Schengenu

Slovenská europoslankyňa Monika Smolková v rozhovore bilancuje nad rokom 2017 a prezradila aj to, čím sa plánujú europoslanci zaoberať v roku 2018. Niektoré z tém sa totiž stále nepodarilo ukončiť a preto sa v nich tento rok bude pokračovať.

Brexit bola téma, ktorá sa tiahla od minulého roka a bude pokračovať. V čom sa to tento rok posunulo?

Je to top téma, pretože ľudia majú obavy z toho, ako bude pokračovať Európska únia vo vzťahu k Veľkej Británii. Nie je nám jedno ako to zasiahne študentov či pracujúcich, preto sú vyjednávania veľmi vážne a prakticky každý mesiac nám hlavný vyjednávač podáva správy o tom, či sa posunuli alebo nie. Našťastie sa posúvame dopredu a som rada, že aj hlavy jednotlivých členských štátov na zasadnutí Rady Európskej únie trvali predovšetkým na riešení vzťahov po brexite. Teraz prichádza téma finančného vyrovnania. Bojím sa, že tu budeme veľmi tvrdí a nekompromisní voči Veľkej Británii, pretože číslo, o ktorom sa hovorí je veľmi vysoké a Briti sú ochotní akceptovať možno 50 % z tohto záväzku.

Druhá téma, ktorá sa tiež ťahá už niekoľko rokov je migrácia. Ako je to s jej budúcnosťou?

Bohužiaľ, ani po šiestich rokoch boje na Blízkom východe  v Iraku či v Sýrii neustali. Aj keď máme dobré správy o tom, že sú teroristi vytláčaní z miest, stále je tam vojnový stav, migranti budú prichádzať aj ďalej. Posunuli sme sa dopredu pri riešení spoločnej obrannej politiky, pri tom, ako by sme mali registrovať migrantov, ako by mala fungovať návratová politika. Na svete je aj Dublinský dohovor, ktorý teraz ide na vyjednávanie do Rady ministrov.

Jednou z tém boli aj daňové raje. Prišlo k nejakému pokroku?

Na ťahu je Európska komisia, ktorá by jednoznačne mala zadefinovať, čo je daňový raj, aké opatrenia je potrebné prijať voči takýmto podnikateľom, ktorí často aj legálne využívajú daňové systémy iných členských štátov a unikajú plateniu daní. Je na škodu jednotlivých členských štátov, že si to neustrážili. Niektorí z toho ťažia viac, iní menej, ale keďže sme v spoločnej Európskej únii, legislatíva pre takýchto podnikavcov, ktorí sa chcú vyhnúť plateniu daní, by mala existovať. Myslím, že sa to dá, len je potrebná ochota. Trochu nedôverujem v tomto smere pánovi Junckerovi či to urobí do konca volebného obdobia. Má na to ešte necelé dva roky. Dúfam ale, že tlak členských štátov aj obyvateľov bude natoľko silná, že to vyriešime.

Ako sa podľa vás tento rok vyvíjala európska mienka na pôde Európskeho parlamentu?

Tento rok sme s napätím očakávali ako dopadnú voľby vo Francúzsku či v Nemecku, či euroskeptické sily naberú na sile alebo nie. Našťastie sa ukázalo, že až takú veľkú silu nemajú, aby prevalcovali klasické strany. Myslím si, že aj v ostatných štátoch je euroskeptizmus na ústupe. Je potrebné hovoriť ľuďom o výhodách členstva v Európskej únii. Snažíme sa pri každej téme odôvodňovať dosahom na mladých ľudí, na nezamestnaných, na každého obyvateľa, aby sa v prijatej legislatíve našli. Pozitívnym príkladom môže byť napríklad zrušenie roamingu, to je taký najmarkantnejší príklad, pretože sa to dotklo každého občana a dnes už pri otvorených hraniciach to využíva každý. Ak pôjdeme takýmto štýlom ďalej, tak to dotiahneme ďalej napríklad pri digitalizácii či geoblockingu.

Viac..  Europoslanec Michal Wiezik: EÚ umožňuje strieľať problematické medvede, dôležité sú systémové kroky

Sú už nejaké odozvy na zrušenie roamingu? Či to bolo správne alebo nesprávne?

Ohlasy sú rôzne. Musím povedať, že prišlo niekoľko mailov od ľudí,  ktorí na zrušenie doplatili, pretože to chceli nejakým spôsobom využiť. Napríklad takí, ktorí pracujú celý mesiac v zahraničí a majú mobil od operátorov na Slovensku, tak takým sa to neoplatí. Možno im mali poradiť, aby si zobrali paušál od operátora, ktorý sa nachádza v krajine, v ktorej pracujú alebo žijú. Prevažná väčšina obyvateľov je ale spokojná.

Sú témy, ktoré sa budú otvárať začiatkom roka 2018?

Áno, je taká, a to prerozdelenie voľných miest po britských europoslancoch. Lisabonská zmluva hovorí o 751 poslancoch, bez ohľadu na to, či niekto vystúpi alebo pristúpi. Na to, aby sa počet menil, musíme prijať uznesenie, ktoré navrhne Komisia, a s ktorým musí súhlasiť Európsky parlament aj Rada Európy, no keďže je to zakotvené aj v Lisabonskej zmluve, musia s ním súhlasiť aj členské štáty. Sú mnohí, ktorí by chceli všetko prerozdeliť, no sú aj poslanci, medzi ktorých patrím aj ja, ktorí hovoria, že si tie miesta máme ušetriť, aby sme ich mohli využiť napríklad na stážistov alebo na Európsky dobrovoľnícky zbor či iné humanitárne organizácie. V prípade, že by nejaký štát pristúpil, tak by sme neredukovali súčasné počty poslancov, ale mali by sme pre nich pripravené miesta. Ďalšia téma, ktorá sa prenáša na rok 2018 je Schengenský priestor. Je mi smutno, že Rumunsko a Bulharsko sú odsúvaní na okraj, pretože už po štyroch rokoch po vstupe do EÚ splnili všetky podmienky na to, aby boli v Schengene. Odvtedy ich blokujú staré členské štáty, no ja si myslím, že tam patria. Keďže teraz preberú predsedníctvo Bulhari a po nich Rumuni, verím, že túto tému posunú a budú patriť do Schengenu.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala slovenská europoslankyňa Monika Smolková. 

O vik

Odporúčame pozrieť

Eurobarometer: Súčasná geopolitická situácia zvyšuje význam európskych volieb

Európsky parlament v stredu zverejnil posledný Eurobarometer pred európskymi voľbami. Občania podľa najnovšieho prieskumu vedia …

Consent choices