Komisia: Internet sa musí stať bezpečným miestom

V máji 2016 sa spoločnosti Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft v kódexe správania zaviazali bojovať proti šíreniu takéhoto obsahu v Európe. Z tretieho kola monitorovania vyplýva, že uvedené spoločnosti teraz lepšie plnia svoj záväzok odstrániť väčšinu nenávistného prejavu do 24 hodín. Niektoré problémy však pretrvávajú – používatelia najmä nedostávajú systematickú spätnú väzbu.

Instagram a Google+ oznámili, že sa ku kódexu správania pripájajú tiež, čím sa ďalej zvýši počet aktérov, na ktorých sa tento kódex vzťahuje.

Podpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip tento kvalitatívny posun uvítal: „Z aktuálnych výsledkov vyplýva, že internetové platformy s plnou vážnosťou realizujú záväzok preskúmavať oznámenia a odstraňovať nezákonné nenávistné prejavy do 24 hodín. Dôrazne vyzývam IT spoločnosti, aby v súlade s usmerneniami Komisie z minulého roka zlepšili transparentnosť a spätnú väzbu.Takisto treba, aby existovali záruky na ochranu pred neúmerným odstraňovaním a ochranou základných práv, ako je napr. sloboda prejavu.“

Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Internet sa musí stať bezpečným miestom bez nezákonných prejavov nenávisti a bez xenofóbneho a rasistického obsahu. V súčasnosti sa ukazuje, že Kódex správania sa stal úspešným nástrojom na rýchle a efektívne odstraňovanie nezákonného obsahu. To dokazuje, že úzka spolupráca technologických spoločností, občianskej spoločnosti a tvorcov politiky môže priniesť výsledky, a to pri súčasnom zachovaní slobody prejavu. Očakávam, že spoločnosti z odvetvia informačných technológií prejavia podobné odhodlanie aj pri riešení ďalších dôležitých otázok, ako je napr. boj s terorizmom alebo zlepšenie nepriaznivých podmienok pre užívateľov.“

Z aktuálneho hodnotenia vyplýva, že zavedenie kódexu správania v máji 2016 prinieslo v otázke odstraňovania oznámeného nezákonného obsahu stabilný pokrok:

• IT spoločnosti priemerne odstránili 70 % všetkých nezákonných nenávistných prejavov, ktoré im oznámili mimovládne organizácie a verejné orgány zapojené do tohto hodnotenia. Tento pomer vytrvalo rástol: v prvom kole monitorovania v roku 2016 predstavoval 28 %, v druhom kole v máji 2017 dosiahol už 59 %.
• Všetky zúčastnené IT spoločnosti dnes plnia cieľ vyhodnotiť väčšinu oznámení do 24 hodín, a to priemerne v prípade viac ako 81 % oznámení.Toto číslo sa oproti prvému kolu monitorovania zdvojnásobilo; v predchádzajúcom kole monitorovaní bolo do 24 hodín vyhodnotených 51 % oznámení.

Očakávané zlepšenia

Hoci najdôležitejšie záväzky obsiahnuté v kódexe správania boli splnené, treba dosiahnuť ďalšie zlepšenia v týchto oblastiach:

• Používatelia stále nedostávajú spätnú väzbu priemerne v prípade takmer tretiny oznámení, pričom miera reakcie rôznych IT spoločností sa líši. Transparentnosť a spätná väzba pre používateľov sú oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenie.
• Kódex správania dopĺňa právne predpisy na boj proti rasizmu a xenofóbii, v ktorých sa stanovuje, že páchatelia trestných činov podnecovania nenávisti, či už na internete alebo offline, musia byť účinne stíhaní. Priemerne pätina prípadov nahlásených spoločnostiam bola mimovládnymi organizáciami ohlásená tiež polícii alebo prokurátorom. Toto číslo sa od poslednej monitorovacej správy takmer zdvojnásobilo. Takéto prípady si vyžadujú rýchly postup zo strany polície. Komisia ponúka vnútroštátnym orgánom, občianskej spoločnosti a firmám sieť na spoluprácu a výmenu osvedčených postupov, ako aj cielenú finančnú a prevádzkovú podporu. Približne dve tretiny členských štátov už majú národné kontaktné miesto zodpovedné za problematiku nenávistných prejavov na internete. Na jar 2018 sa plánuje osobitný dialóg medzi príslušnými orgánmi členských štátov a IT spoločnosťami.

Ďalšie kroky

Komisia bude v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti naďalej pravidelne monitorovať, ako zúčastnené IT spoločnosti plnia uvedený kódex, a bude pracovať na tom, aby sa aj ďalšie internetové platformy zaviazali dodržiavať ho. Komisia zváži dodatočné opatrenia, ak zistí zastavenie alebo spomalenie tohto úsilia.

Kontext

Na základe rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii sa verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine ľudí alebo členovi takejto skupiny na základe rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu považuje za trestný čin. Nenávistné prejavy sú podľa definície v tomto rámcovom rozhodnutí trestným činom aj vtedy, ak k nim dôjde na internete.

EÚ a jej členské štáty nesú spolu so spoločnosťami prevádzkujúcimi sociálne médiá a inými platformami kolektívnu zodpovednosť za podporu a uľahčovanie slobody prejavu v online prostredí. Všetky tieto subjekty sú zároveň zodpovedné za to, aby sa internet nestal živnou pôdou pre násilie a nenávisť.

Európska komisia a štyri významné IT spoločnosti (Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube) predložili v máji 2016 s cieľom reagovať na šírenie rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov na internete „Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete“.

Toto tretie hodnotenie vykonali mimovládne organizácie a verejné orgány, ktoré podávali oznámenia, v 27 členských štátoch. Komisia 7. decembra 2016 predložila výsledky prvého kola monitorovania s cieľom zhodnotiť vykonávanie kódexu správania. Výsledky druhého kola monitorovania boli zverejnené 1. júna 2017.

Komisia 28. septembra prijala oznámenie, v ktorom sa poskytujú usmernenia pre platformy týkajúce sa postupov oznamovania a akcie na boj proti nelegálnemu obsahu na internete. Význam boja proti nezákonným nenávistným prejavom na internete a potreba pokračovať v napĺňaní kódexu správania tvoria zásadné prvky tohto usmerňujúceho dokumentu.

Viacerí európski komisári sa 9. januára 2018 stretli so zástupcami online platforiem, aby prediskutovali pokrok dosiahnutý v boji proti šíreniu nezákonného obsahu na internete vrátane online teroristickej propagandy a xenofobických a rasistických nezákonných nenávistných prejavov, ako aj porušovania práv duševného vlastníctva.