emisie
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Európsky systém obchodovania s emisiami: Prečo je potrebná reforma?

Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) bol zriadený s cieľom znižovať priemyselné emisie skleníkových plynov. Ako funguje a prečo je potrebná jeho reforma.

ETS

EÚ je v dnes po Číne a USA tretím najväčším vypúšťačom emisií CO2 na svete, na ich zníženie si však stanovila ambiciózny cieľ – do roku 2030 ich chce znížiť o minimálne 40% (v porovnaní s hodnotami v roku 1990).

Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je európsky systém obchodovania s emisiami.  Založený bol v roku 2005 a zameriava sa predovšetkým na priemysel.

Ako funguje ETS

Elektrárne a továrne, ktorých je v EÚ dokopy viac ako 11 tisíc, sú povinné mať na každú tonu CO2, ktorý vypúšťajú, povolenku. Tieto povolenky alebo kvóty podniky predávajú a kupujú na burze a ich cena kolíše v závislosti od ponuky a dopytu. Ide o finančnú motiváciu neznečisťovať, čím firmy znečisťuje menej, tým menej aj platia.

Niektoré povolenky sú však prideľované zdarma, a to najmä v takých odvetviach, kde hrozí riziko, že firmy odídu do iných krajín, kde existujú laxnejšie pravidlá.

Prečo je potrebná reforma ETS?

Povolenky sú dnes príliš lacné. V dôsledku hospodárskej krízy po nich dopyt klesol, zatiaľ čo ich „ponuka“ ostala nezmenená. V roku 2013 bolo na trhu približne 2,1 miliardy nevyužitých kvót. V roku 2014 sa ich počet mierne znížil, v roku 2015 ich bolo už len 1,78 miliardy a v roku 2016 1,69 miliardy. Keď je povoleniek na trhu veľa a ich ceny klesajú, firmy nemajú žiadnu motiváciu inovovať. Radšej si kúpia dodatočné kvóty, ako by mali investovať do vývoja čistejších technológií.  Celý systém, ktorého cieľom je boj proti emisiám a klimatickým zmenám, tak stráca svoje opodstatnenie.

V čom spočíva reforma ETS?

Súčasná smernica o ETS je platná do roku 2020. Jej reforma bude preto upravovať obchodovanie s uhlíkom po roku 2020. Jej súčasťou budú aj plány na zníženie emisií skleníkových plynov v súvislosti s cieľmi Parížskej klimatickej dohody.

Viac..  Europoslanci schválili reformy pre udržateľnejší a odolnejší trh EÚ s plynom

Návrh reformy požaduje, aby boli každý rok z trhu stiahnuté 2,2% existujúcich povoleniek, čo by malo napomôcť k zvýšeniu a udržaniu ich cien na takej úrovni, aby sa firmám viac oplatilo inovovať ako platiť za znečisťovanie. Dnes sa z trhu sťahuje každoročne len 1,74% kvót.

V záujme redukovania prebytku povoleniek chcú poslanci zdvojnásobiť tzv. rezervu stability trhu (Market Stability Reserve – MSR), kam by sa ukladali prebytočné kvóty. Zabezpečila by sa tak lepšia rovnováha medzi ponukou a dopytom a v prípade potreby by mohli byť povolenky vrátené na trh. MSR by mohla každý rok absorbovať až 24% nadbytočných kreditov.

Súčasťou návrhu je aj vytvorenie dvoch nových fondov – na podporu inovácií a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Z inovačného fondu by sa mala financovať obnoviteľná energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a nízkouhlíkové inovačné projekty. Modernizačný fond by mal mať za úlohu pomáhať pri modernizácii energetiky v nízkopríjmových členských krajinách.

Ďalšie kroky EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov

EÚ má momentálne rozpracované ďalšie dva legislatívne návrhu, ktoré by jej mali pomôcť pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, kde sa zaviazala k už spomínanému zníženiu emisií o 40%.

  • Nariadenie o spoločnom úsilí stanovuje pre každú krajinu ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov z dopravy, budov, odpadu a poľnohospodárstva.
  • Nariadenie o lesnom hospodárstve o využívaní pôdy (tzv. LULUCF) má za cieľ prechádzať emisiám, ktoré spôsobuje odlesňovanie a preto od členských štátov požaduje, aby vyrúbané lesy nahrádzali vysádzaním  nových, alebo aby lepšie spravovali existujúce lesy.

O dac

Odporúčame pozrieť

Benefitom členstva v EÚ sú podľa analytikov najmä jednotný trh a eurofondy

Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb …

Consent choices