EuropskeNoviny.sk
Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet poslancov EP klesnúť zo 751 na 705, Slovensko však získa jeden mandát naviac. Uvoľnené kreslá by sa obsadili pri prípadnom rozširovaní EÚ.
Navrhované prerozdelenie poslaneckých mandátov, ktoré schválil Európsky parlament pomerom hlasov 431 (za): 182 (proti): 61 (zdržalo sa hlasovania), by okrem zníženia počtu poslancov zo 751 na 705 dočasne zmrazilo 46 zo 73 v súčasnosti britských kresiel, ktoré sa uvoľnia po brexite. Tie by mohli byť neskôr pridelené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ.
Zvyšných 27 britských kresiel by sa podľa poslancov malo prerozdeliť medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného prerozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. K prerozdeleniu kresiel by sa však malo pristúpiť iba za predpokladu, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, zdôraznili poslanci dodávajúc, že pokiaľ k brexitu nedôjde, v platnosti zostane aktuálne rozdelenie mandátov.
EP nevyzval na vytvorenie celoeurópskej kandidátnej listiny
Parlament nepodporil výzvu Výbor EP pre ústavné veci (AFCO) na zriadenie nadnárodného volebného obvodu a celoúniovej kandidátnej listiny a zmienky o nich z konečného textu vymazal.
Vyhlásenia spravodajcov
Spravodajkyňa Danuta Hübner (EPP, PL) uviedla: „V čase, keď je demokracia ako systém spochybňovaná, je našou povinnosťou obnoviť zanietenie občanov pre demokraciu. Dúfam, že schválením spravodlivého a na objektívnych zásadách založeného prerozdelenia kresiel v Európskom parlamente, ktoré rešpektuje Zmluvy EÚ, urobíme krok správnym smerom.‟
Spravodajca Pedro Silva Pereira (S&D, PT) uviedol: „Toto hlasovanie je dôležitým krokom pre európsku demokraciu. Nové rozdelenie kresiel znamená, že znížime celkový počet poslancov zo 751 na 705, pričom žiaden členský štát nestratí jediné kreslo. Medzi v súčasnosti nedostatočne zastúpené krajiny sa rozdelí 27 zo 73 britských mandátov, ktoré sa uvoľnia po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Európsky parlament tak bude spravodlivejšie odrážať občanov, ktorých zastupuje.‟
Ďalší postup
Legislatívnou iniciatívou Európskeho parlamentu sa bude zaoberať Európska rada, teda hlavy štátov a vlád EÚ. Ich rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté jednomyseľne, sa potom vráti na stôl poslancom, ktorí ho môžu schváliť alebo zamietnuť.
Zloženie Európskeho parlamentu v rokoch 2019-2024 je jednou z tém, ktorou by sa mali lídri členských štátov EÚ zaoberať už počas neformálneho samitu dňa 23. februára 2018.
Súvislosti
Podľa čl. 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii nesmie byť počet poslancov Európskeho parlamentu, vrátane jeho predsedu, vyšší ako 751. Ustanovuje tiež zostupne proporčné zastúpenie s minimálnym počtom 6 mandátov a maximálnym počtom 96 kresiel pre akýkoľvek členský štát.
Zostupná proporcionalita znamená, že menší štát nesmie mať viac kresiel ako väčší štát, zároveň sa však pomer počtu obyvateľov a kresiel pred zaokrúhlením na celé čísla zvyšuje s nárastom počtu obyvateľov tak, aby poslanec z ľudnatejšieho členského štátu zastupoval väčší počet občanov ako poslanec z menej ľudnatého štátu.
