EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Martin Klus: Spitzenkandidáti aj transnárodná kandidátka sú medveďou službou Európe
Klus
Martin Klus. PHOTO: Archív MK.

Martin Klus: Spitzenkandidáti aj transnárodná kandidátka sú medveďou službou Európe

S blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu a koncom Junckerovej komisie sa opäť otvára diskusia o tzv. spitzenkandidátoch. Tých, ktorí sú okrem kandidatúry za europoslanca zároveň nominantmi na šéfa Európskej komisie. Samozrejme za predpokladu, že to bude práve ich „politická rodina“, ktorá získa v eurovoľbách najviac kresiel v Európskom parlamente.

Takýto postup, hoc akokoľvek zaujímavý, však nemá oporu v Lisabonskej zmluve, ide proti vôli viacerých členských štátov vrátane Slovenska a má prinajmenšom dva vážne nedostatky.

Prvým je fakt, že takýto spitzenkandidát síce prejde demokratickou voľbou do Európskeho parlamentu, získa v ňom spolu so svojim tímom väčšinu, no tým zároveň stráca svoju autonómiu voči tejto inštitúcii. No a to je v rozpore s očakávaním, že Európska komisia má byť silná a nezávislá rovnako voči členským štátom, ako aj voči Európskemu parlamentu. Druhým vážnym problémom je obmedzenie manévrovacieho priestoru samotným národným štátom pri hľadaní najlepšieho kandidáta na tento post. Obzvlášť, ak by sme chceli vziať do úvahy aj geografické, rodové, či politické faktory. Inak povedané, dnes je takmer nereálne myslieť si, že by sa takýmto spitzenkandidátom mohol stať ktokoľvek zo Slovenska, žena, či nositeľ inej ako ľudovej, resp. socialistickej ideológie.

A to je vážny problém, kvôli ktorému je idea tzv. spitzenkandidátov medveďou službou Európe. Jej značná časť totiž môže nadobudnúť oprávnený dojem, že je z tejto súťaže vyradená skôr, ako sa vôbec začala.

No a podobne je to aj v prípade najnovšieho nápadu tzv. transnárodnej kandidátky vo voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa neho by sa 27 poslancov mohlo voliť na osobitnom hlasovacom lístku naprieč celou Európou. Priznám sa, nie je mi celkom jasný systém, kto by boli daní kandidáti a ako by takáto voľba prebiehala. No o to jasnejšie mám v tom, že dnes nie je na Slovensku taká „európska osobnosť“, ktorá by bola voliteľná naprieč 27 štátmi EÚ. Snáď s výnimkou europoslanca a predsedu SaS Richarda Sulíka. Ten je totiž dobre známy aj v Nemecku a Rakúsku. Richard Sulík sa však už nechal počuť, že jeho úlohou je hájiť záujmy Slovenska, čo sa v jednom okamihu pri hájení záujmov Fínska, či Grécka pri niektorých politických otázkach jednoducho nedá.

Viac..  Richard Sulík: Rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ je iba drahý marketing

Ak sa teda otázka transnárodnej kandidátky otvára spoločne s témou nahradenia 73 poslancov za odchádzajúcu Veľkú Britániu, tak na to existuje veľmi jednoduché riešenie. Nešpekulujme s kontraproduktívnymi nápadmi a ak Británia skutočne odíde, tak počet poslancov jednoducho klesne na 678. Nič viac a nič menej. Aspoň nám zostane dostatok manévrovacieho priestoru pre budúce nové členské štáty a síce malá, ale predsa len úspora verejných prostriedkov. Nakoniec, po Brexite bude chýbať v rozpočte Európskej únie 9 miliárd eur, takže každá, hoc aj malá usporená suma sa dnes počíta.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus, podpredseda Výboru pre európske záležitosti a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém

O Martin Klus

Martin Klus
doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA je slovenský politológ. V rokoch 2009 – 2014 bol jedným z mediálne najcitovanejších slovenských politológov. Počas tohto obdobia poskytol stovky politických analýz domácim (RTVS, TA3, JOJ, Markíza, Rádio Lumen, Hospodárske noviny, Pravda, Nový Čas, Aktuálne.sk, Aktuality.sk a pod.), ale aj zahraničným médiám (Česká televize, Lidové noviny, Magyar Rádió, Wiener Zeitung, TRT, BBC a pod.). Aktívne sa od roku 1999 realizuje aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít. Viackrát sa angažoval v politických, odborných i občianskych iniciatívach na zmenu volebných a referendových zákonov. Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v oblasti politológie, verejnej politiky, verejnej správy, európskych štúdií, lobingu a politického marketingu. V období rokov 2010 – 2014 pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a v tej istej funkcii aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november – december 2014, kedy sa kvôli politickým aktivitám rozhodol na funkciu abdikovať. 15. novembra 2014 zvíťazil vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v obvode Rudlová-Sásová a v aktuálnom funkčnom období pôsobí ako jeden z najaktívnejších poslancov. Od decembra 2014 ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobí ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Politická strana získala 315 558 hlasov, čo činí 12,10 % a Martin Klus získal 21 513 preferenčných krúžkov, čím sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. 31. marca ohlásil Martin Klus svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja v krajských voľbách v novembri 2017. Na konci júna 2017 ho strany SaS, OĽaNO, NOVA, KDH a OKS podporili ako ich spoločného kandidáta na tento post. 3. októbra oznámil, že v zmysle sľubu, ktorý dal voličom netrieštiť hlasy demokratických kandidátov, sa na základe prieskumov rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera. Ten 4. novembra veľkou väčšinou hlasov porazil úradujúceho župana, lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.

Odporúčame pozrieť

nevidiaci

EÚ schválila ratifikáciu Marrákešskej zmluvy

Rada prijala rozhodnutie, ktorým schválila uzavretie Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre …