EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Jaroslav Paška: Potrebujeme Európsky parlament? EÚ by možno vedela fungovať aj bez neho
jaroslav paška
PHOTO: redakcia/dub.

Jaroslav Paška: Potrebujeme Európsky parlament? EÚ by možno vedela fungovať aj bez neho

Rezort diplomacie odštartoval 22. februára Národný konvent o EÚ. Ambíciou organizátorov je rozpútať celospoločenskú diskusiu o budúcom smerovaní európskeho projektu. S poslancom Národnej rady SR a exposlancom Európskeho parlamentu Jaroslavom Paškom (SNS) sme sa porozprávali o tom, ako vníma členstvo Slovenska v Únii.

Ste členom Výboru NR SR pre európske záležitosti, preto sa opýtam, ako vnímate členstvo Slovenska v európskom klube? Prevažujú benefity alebo negatíva?

Vnímam toto partnerstvo ako vyrovnané. Ekonómovia hovoria, že Slovenská republika v priemere poskytuje rovnaký prínos pre krajiny EÚ ako členské krajiny pre nás. Týka sa to najmä dotácií. Prostriedky, ktoré posielame do rozpočtu EÚ sú nižšie ako odchádzajú z hľadiska vývozu do zahraničia. Z ekonomického hľadiska nám teda EÚ vytvára také prostredie, že sa naši podnikatelia dokážu uplatňovať v zahraničí a tento prínos tiež dokážu generovať pre EÚ. Súčasne nám EÚ garantuje isté dodržiavanie pravidiel v oblasti medzinárodného obchodu, tiež istú mieru bezpečnosti, akceptuje našich odborníkov pri pôsobení na zahraničných trhoch, vytvára priestor pre našich študentov, aby mohli študovať na zahraničných univerzitách. Takže spoluprácu SR s krajinami EÚ vnímam ako vyváženú a naozaj prináša mierny rast životnej úrovne.

V predchádzajúcom volebnom období ste boli členom Európskeho parlamentu, tvorbu európskej legislatívy ste si vyskúšali na vlastnej koži. O EP sa častokrát hovorí ako o ťažkopádnej inštitúcii. Súhlasíte s týmto názorom aj vzhľadom na Vaše skúsenosti s pôsobením v EP?

Myslím, že si musíme zvyknúť na to, že EÚ bude vždy ťažkopádnejšie rozhodovať. Ja práve považujem za nebezpečné to, že si chce, prevažne Komisia, stiahnuť viac kompetencií do Bruselu, s odôvodnením, aby mohli operatívnejšie prijímať rozhodnutia. Samozrejme, z hľadiska rýchlosti rozhodovania by to bolo prínosom, avšak na druhej strane máme skúsenosť s posledným rozhodnutím Európskej rady, ktoré urobila voči SR pri rozhodovaní o stanovení kvót na prijímanie migrantov. Pokiaľ sa niektoré veci neprerokujú a pokiaľ niektoré štáty určité projekty EÚ nechcú akceptovať, potom sa Únia môže stať nepriateľom nielen pre danú krajinu, ale najmä pre jej občanov. Takže, aby nedošlo k zbytočným konfliktom a kolíziám, treba veľmi pozorne sledovať projekty pripravené bruselskými úradníkmi a je potrebné akceptovať vôľu členských štátov.

Viac..  Miroslav Mikolášik: Vidiac Čínu musí EÚ ostať lídrom na trhu, vo vede i výskume

Aký máte názor na jeden z možných scenárov ďalšieho vývoja Únie, konkrétne na model silnejšej federalizácie EÚ?

Posilňovanie kompetencií, ktoré je často podsúvané členským štátom ako dôvod na rýchlejšie rozhodovanie pri prijímaní rozhodnutí nie je rozhodne východiskom zo súčasnej situácie.

V súvislosti s priblížením Únie bližšie k občanom členských krajín by som nadviazala na výrok predsedu NR SR a Vášho straníckeho šéfa Andreja Danka, ktorý sa počas Národného konventu o EÚ vyjadril, že by bolo vhodné pouvažovať nad tým, aby EP tvorili priamo zástupcovia národných parlamentov. Čo si o tomto názore myslíte?

Samozrejme, treba sa zamyslieť nad zmyslom Európskeho parlamentu, či je vôbec takéto fórum potrebné vytvárať pre fungovanie EÚ. Na druhej strane je diskusia o tom, že ak máme Európsku komisiu a Európsku radu, tak by tieto orgány mali mať akéhosi mandanta v kontrole týchto inštitúcií. Predseda parlamentu preto naznačil, že by tá kontrola mohla byť pokojne vytváraná aj tým, že by sa z národných parlamentov delegovala skupina, ktorá by v mene členských štátov vytvárala kontrolu. Je to jedno z riešení, ktoré by mohlo byť alternatívne prerokované. Otázne je, ako by na to zareagovali ostatné členské krajiny EÚ.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí odštartovalo sériu diskusií o podstate členstva SR v EÚ. Čo od tejto iniciatívy očakávate? Prečo o tom musíme hovoriť?

Od tejto iniciatívy očakávam práve priestor pre celospoločenskú diskusiu. Je to fórum pre výmenu názorov, na hľadanie a formovanie pozícií SR. Pokiaľ formujú pozície len niektorí politickí predstavitelia, tak to nie je názor zdola. Takže je fajn, že sa bude o podstate členstva v Únii diskutovať. Je však dôležité, aby sa nielen diskutovalo, ale aby aj tí, ktorí Národný konvent o EÚ organizujú počúvali všetky názory a aby sa ich snažili zapracovať aj do pozícií SR, ktoré budú následne prednesené v Bruseli.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Jaroslav Paška, poslanec Národnej rady SR a exposlanec Európskeho parlamentu.

O Veronika Žilková

Veronika Žilková

Odporúčame pozrieť

OLAF

OLAF podľa Kažimíra vyrátal Slovensku 300-miliónový nedoplatok na základe deviatich faktúr

BRATISLAVA – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vypočítal sumu colného nedoplatku Slovenska do …