EuropskeNoviny.sk
Otočka slovenskej vlády v otázke smernice o vyslaných pracovníkoch nedáva zmysel. Dopady jej kompromisného znenia by mohla zmierniť národná legislatíva, zhodli sa hostia diskusie o vyslaných pracovníkoch EÚ.
Informačná kancelária Európskeho parlamentu zorganizovala v piatok 16. marca v Bratislave debatu s názvom „Vyslaní pracovníci v EÚ: Krok k zbližovaniu platov a sociálnej ochrane? Ako zasiahne Európsky parlament do smernice o vysielaní pracovníkov?“
V diskusii ako rečníci vystúpili poslanci Európskeho parlamentu Ivan Štefanec (KDH, EĽS), Richard Sulík (ECR, SaS), Simona Schuszteková z Asociácie pracovného práva a za slovenských zamestnávateľov Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov SR.
Hlavnou témou podujatia bola revízia smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá už od začiatku rozdeľuje členské štáty. Západné členské krajiny na čele s Francúzskom ju vnímajú ako nástroj v boji proti sociálnom dumpingu. Ostatné, predovšetkým východné členské krajiny, sa však obávajú, že smernica zasiahne do ich konkurenčnej výhody, ktorá pramení v nízkych mzdách.
Nová smernica podľa europoslanca Ivana Štefanca „viac rozdeľuje ako zbližuje“ staré a nové členské krajiny Európskej únie. Myslí si, že mzdové rozdiely nevyrovnajú nové administratívne zásahy, ale dodržiavanie existujúcich pravidiel.
Negatívne dopady nových pravidiel podľa neho pocítia aj európski spotrebitelia.
„Služby sa budú zbytočne predražovať a obyčajný človek nebude mať úžitok, lebo bude platiť vyššiu cenu“. Vyjadril spokojnosť, že sa vďaka snahe europoslancov spod smernice zatiaľ vylúčila doprava.
Zároveň pripúšťa, že ak zamestnávatelia budú silno lobovať tak na národnej ako aj na európskej úrovni, môžu sa ešte niektoré časti smernice ešte otvoriť.
Europoslanec Richard Sulík je však skeptickejší, pretože podľa neho už nie je priestor na zásadné zmeny v znení smernice. „Teraz skôr musíme rozumne prispôsobiť našu národnú legislatívu, aby sme zmiernili dopady smernice“.
Nové európske pravidlá považuje za protekcionistické, pričom sú „v priamom rozpore so štyrmi slobodami vnútorného trhu Európskej únie“.
Pripomenul, že revidovaná smernica už nebude zaväzovať zamestnávateľov platiť minimálnu mzdu ale sumu bežnú pre daný sektor. Myslí si však, že viac ako zvýšenie nákladov spojených s vyplácaním miezd, trápi zamestnávateľov nová administratívna záťaž, pretože napríklad „len na území Nemecka je dnes 7000 kolektívnych zmlúv.“
Europoslancom sa nepáči argument, podľa ktorého smernica zaistí, aby zahraniční zamestnávatelia platili slovenským vyslaným pracovníkom rovnaké mzdy ako tým domácim. Europoslanec Štefanec upozorňuje, že každá krajina má svoje vlastné daňové a odvodové zaťaženie a preto „tá mzda nikdy nebude rovnaká“.
Sulík si myslí, že mzda by mala byť výsledkom ponuky a dopytu na trhu a preto „ak je niekto ochotný robiť za menej, nemal by sa mu nikto do toho montovať“.
