Zitnanska
Europoslankyňa Jana Žitňanská. PHOTO: © European Union- EP.

Jana Žitňanská: Hoci sú peniaze z eurofondov k dispozícii, ministerstvo nekoná. Na čo ešte čaká?

Právo na výber miesta, kde chceme žiť a s kým, je pre väčšinu z nás samozrejmosťou. Možnosť voľby miesta na život je zaručená aj pre ľudí so zdravotným postihnutím a to priamo v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovensko ratifikovalo už v roku 2010 a zaviazalo sa tak k plneniu tohto záväzku. Napriek tomu, po uplynutí ôsmich rokov, k prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na komunitné služby na Slovensku nedochádza a ľudia so zdravotným postihnutím sú naďalej umiestňovaní do veľkokapacitných zariadení. Zmeny by pritom mali byť uľahčené aj vďaka finančnej podpore Európskej únie. Aké kroky by malo Slovensko, ako aj ďalšie členský štáty podniknúť, aby právo na nezávislý život bolo naplnené, sa stalo hlavnou témou odbornej diskusie na pôde Európskeho parlamentu 8. marca. Spoluorganizátorkou bola aj europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR), ktorá na pasivitu kompetentných orgánov už dlhodobo upozorňuje a vyzýva k zmene stratégií.

Hlavným podkladom odporúčaní, ktoré na podujatí zazneli boli výsledky monitoringu, ktorý prebehol v 18 členských štátoch EÚ vrátane Slovenska. Prehľad záverov predstavila Európska sieť pre nezávislý život (European Network on Independent Living (ENIL)), ktorá v spolupráci s partnermi monitoring v minulom roku uskutočnila.

Slovensko spomedzi ostatných krajín z hľadiska prijímaných dokumentov a stratégií hodnotené pozitívne. Jana Žitňanská, ktorá kritizovala nečinnosť slovenských ministerstiev už v minulosti však upozorňuje, že “papier znesie veľa” a faktom je, že k reálnej implementácii Dohovoru nedochádza. “Napriek finančným balíkom, ktoré Slovensko dostáva od Únie v podobe fondov, sa prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť nekoná. Problémy v čerpaní sú na viacerých úrovniach. Okrem toho, že ministerstvo práce úplne zlyháva a nekoná, problémom je aj neskoré zverejňovanie podmienok výziev, pričom splnenie týchto kritérií je už samo o sebe náročné. Pre nedostatok času na prípravu tak žiadosť uchádzači nepodajú vôbec.”  Zároveň zdôrazňuje, že ani eurofondy nebudú k dispozícii večne. Na jednej strane je preto potrebné využiť peniaze teraz, zároveň je však nevyhnutné nastaviť mechanizmus komunitných služieb tak, aby bol dlhodobo udržateľný.

Počas podujatia rezonovala aj výzva smerujúca členským štátom, aby do diskusie o vhodných riešeniach bývania zapojili aj samotných klientov a ich rodiny. Jana Žitňanská aj z tohto dôvodu pozvala do Bruselu skupinu matiek a opatrovateliek, ktoré sa o svojich blízkych so zdravotným postihnutím starajú v domácnosti. Jednou z nich bola aj Klára Dynisová: “My máme naše deti a blízkych doma, ale téma deinštitucionalizácie sa týka aj nás. Všetci rodičia a príbuzní chcú vedieť, čo raz bude s našimi deťmi, keď už tu my nebudeme.”  Efektívne čerpanie eurofondov však môže skvalitniť život týchto rodín už teraz. Ak by komunitné služby rôzneho typu začali fungovať ako majú, rodičia a ďalší príbuzní by ich mohli využiť ako odľahčovaciu službu. “O deti so zdravotným postihnutím sa starajú väčšinou osamotené matky. V prípade, že musia navštíviť lekára, vybaviť úradné záležitosti, či dokonca v čase ich hospitalizácie sa nemá o ich deti kto postarať,”  približuje súčasnú situáciu Žitňanská.

Viac..  Bilčík: Kým slovenská vláda stupňuje útoky na médiá, EÚ posilňuje slobodu a ochranu novinárov

Súčasťou publikácie, ktorú ENIL na podujatí predstavil, je aj súbor odporúčaní adresovaných Európskej komisii so zámerom zefektívniť čerpanie eurofondov určených na deinštitucionalizáciu vo všetkých členských štátoch. Tu sú niektoré z nich:

  • uskutočnenie komplexných školení úradníkov venujúcich sa problematike ľudí so zdravotným postihnutím, vrátane tých, ktorí s operačnými programami priamo pracujú (plánujú, monitorujú a vyhodnocujú),
  • potreba intenzívnejšej spolupráce medzi generálnym riaditeľstvami Európskej komisie, pod ktoré legislatíva v oblasti zdravotného postihnutia spadá,
  • nevyhnutnosť podniknutia relevantných krokov v prípade získania informácie o riziku použitia eurofondov na “iný účel”, t.j. účel nesledujúci zámer deinštitucionalizácie, a následné vyvinutie tlaku na revíziu takýchto výziev,
  • požiadavka na zreteľnejšie upozornenia členským štátom o možnosti zastavenia financovania v prípade nespĺňania kritérií,
  • zlepšenie monitoringu čerpania fondov a to prostredníctvom získavania detailnejších informácií o použití od členských štátov,
  • zapojenie do monitoringov aj osoby so zdravotným postihnutím,
  • dôkladnejšie sledovanie už existujúcich projektov a monitoring konečných výsledkov (t.j. prínos pre ľudí so zdravotným postihnutím, spoločnosť a pod.)

Ďalšie odporúčania Európskej siete pre nezávislý život, ako aj prehľad aktuálneho vývoja čerpania fondov Európskej únie vrátane Slovenska, nájdete TU.

O red

Odporúčame pozrieť

zdravotne postihnuti

Členské štáty, Komisia a Parlament sa dohodli na podobe Európskeho preukazu ZŤP

V Štrasburgu dnes padla na trialógoch historicky najrýchlejšia dohoda o podobe smernice. Členské štáty EÚ …

Consent choices