EuropskeNoviny.sk
Želám si, aby na diskusie o EÚ prišli aj zástupcovia staršej generácie, lebo ich názor je rovnako dôležitý ako je názor mladých ľudí. Sú to občania tejto krajiny a oni majú taktiež plné právo pýtať sa na veci, ktoré im v EÚ vadia. Chcem sa takémuto kritickému názoru postaviť. Vyzýva štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok.
Máte za sebou už v poradí tretí Národný konvent o EÚ. Spokojnosť?
Áno, som spokojný. Dokonca mám pocit, že sa nám to darí čoraz lepšie organizovať. Viete, aj pre nás je to nová vec. S konventom máme istú skúsenosť spred viacerých rokov, ale vždy je to nové. Každé mesto je iné aj pre mňa. Trávim viac času vonku ako doma, ale je pre mňa mimoriadne príjemné byť či už vo Zvolene, v Banskej Bystrici, Žiline a aj v ďalších mestách. Najväčšou hodnotou pre mňa je dostať od ľudí spätnú väzbu. Napríklad vo Zvolene bolo pre mňa to najdôležitejšie počuť mladých ľudí, ktorí hovoria o Európskej únii. Keď mladý človek, ktorý nemá ani 25 rokov povie, že pre neho EÚ neznamená len ekonomické výhody, ale že je to mierový projekt, tak aj to je dôvod, prečo sa oplatilo prísť.
Čo vo Vás najviac zarezonovalo počas stretnutí s verejnosťou?
Otvorenosť. Teraz vás možno prekvapím, ale mne v diskusiách o EÚ chýba viac kritického hlasu. My nechodíme po Slovensku preto, aby sme Úniu predávali a hovorili, že je bezchybná. Čakal som viac argumentácie, ktorú veľmi často počujeme trebárs na vrcholovej politickej úrovni. Keď ale idete medzi ľudí, toľko kritických postojov nepočujete. Preto si kladiem otázku, či naozaj diskusia, ktorá je na politickej úrovni dosť kritická, reálne odráža nálady ľudí alebo je to skôr kritika, často bez faktov a bez argumentácie, ktorá chce len tak skratkovite hovoriť o problémoch, ktoré v Únii sú?
Ten pocit nekritického vnímania EÚ máte možno preto, lebo mladí ľudia predsa len vnímajú naše členstvo v európskom klube pozitívnejšie ako staršia generácia. Nie je to jeden z hlavných dôvodov?
Je to možné. Ja sa ale absolútne nebránim aj iným názorom. Naopak, želám si, aby na diskusie prišli aj zástupcovia staršej generácie, lebo ich názor je rovnako dôležitý ako je názor mladých ľudí. Sú to občania tejto krajiny a oni majú taktiež plné právo pýtať sa na veci, ktoré im v EÚ vadia. Chcem sa takémuto kritickému názoru postaviť.
V minulosti ste pôsobili v pozícii veľvyslanca na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli. Takpovediac ste boli v kuchyni tvorby európskych politík. Teraz ste štátnym tajomníkom. V čom vidíte zásadný rozdiel medzi pôsobením v Bratislave a v Bruseli?
V Bruseli ste súčasťou procesu, kde diplomati za každú krajinu spolutvoria celú politiku Európskej únie. Keď pôsobím doma na takomto poste, tak mám skôr strategický dohľad nad tým, čo naši diplomati hovoria v Bruseli. Inými slovami, som vo veľmi úzkej komunikácii s naším zastúpením. S mojím nástupcom v Bruseli komunikujeme, aby to, čo hovorí on, malo oporu doma. V Bruseli denno-denne absolvujete rokovania, tu máte strategický pohľad na veci, rozhodujete a diplomati to potom v Bruseli implementujú.
Okrem komunikačnej stratégie o členstve SR v EÚ sa rezort diplomacie pustil tiež do vysvetľovacej komunikácie o našom členstve v NATO. Ako sa vám darí komunikovať túto tému?
Je to omnoho ťažšie. Na rozdiel od EÚ nie je NATO, ja to nazývam, „chlebová“ téma. O EÚ sa hovorí pomerne jednoducho, lebo ľudia rozumejú, že napríklad dva kilometre cesty, ktorá je postavená zo Zvolena do Detvy je financovaná z EÚ. My ale musíme komunikovať aj túto neľahkú tému akou je zabezpečenie obrany a bezpečnosti našej krajiny. Na obrane a bezpečnosti je najdôležitejšie to, že vám začnú chýbať až vtedy, keď je neskoro. My nemôžeme vytesniť zo spoločenského priestoru to, že táto krajina je bezpečná, lebo to nie je náhoda. Sme malá krajina. Bolo by chimérou myslieť si, že môžeme bezpečnosť a obranu dosiahnuť inak ako spoločne s inými krajinami. V podstate môžeme byť radi, že tu máme nejaký princíp, ktorým sa združia krajiny a pomôžeme si byť väčší. Nie je to ľahké, lebo v rámci členstva v NATO nemáte toľko záchytných bodov. Podľa mňa je to ale absolútna nevyhnutnosť a aj prejav zodpovednosti, že o tom vôbec hovoríme.
