Európska komisia chce posilniť konkurencieschopnosť európskeho maloobchodného sektora

Maloobchodný sektor je jedným z najväčších odvetví hospodárstva EÚ. Takmer jeden človek z desiatich pracuje v jednom z viac než 3,6 milióna maloobchodných podnikov. Sektor sa vzhľadom na rozvoj elektronického obchodu a viackanálového maloobchodného predaja veľmi rýchlo mení a má potenciál dosahovať lepšie výsledky. Preto Komisia pomáha členským štátom a hospodárskym subjektom prekonávať súčasné problémy a zameriava sa na kumuláciu obmedzení v maloobchodnom sektore.

Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen uviedol: „Komisia určila veľmi konkrétne a účinné osvedčené postupy, ktorými sa môžu členské štáty riadiť v úsilí o posilňovanie inovatívnosti, produktivity a konkurencieschopnosti nášho maloobchodného sektora. Európski maloobchodníci sa tak budú môcť ráznejšie presadiť na celosvetovom trhu a mnohým z nich, ktorí sú zároveň malými alebo strednými (a často rodinnými) podnikmi, sa tak pomôže v snahe o držanie tempa s technologickými zmenami. Tým sa prispeje k tvorbe pracovných miest a podporí sa hospodársky rast.“

Komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska povedala: „Budúcnosť európskeho maloobchodného sektora – a nášho hospodárstva ako celku – závisí od jeho schopnosti rozvíjať inovatívne obchodné modely a maximalizovať nové príležitosti, ako je elektronický obchod. To si vyžaduje priaznivé podnikateľské prostredie. Práve preto ponúkame členským štátom usmernenia o tom, ako čo najlepšie uplatňovať pravidlá EÚ a nasledovať príklad reforiem, ktoré sa osvedčili v iných krajinách EÚ.“

V ktorých hlavných oblastiach môžu členské štáty ešte pokročiť?

• Uľahčenie zakladania maloobchodných podnikov: Z hľadiska prístupu maloobchodníkov na trh je zásadné, aby sa nová predajňa dala zriadiť rýchlo. Tak sa zároveň podporuje produktivita a inovácia. Zlepšením súladu so smernicou o službách môžu členské štáty tento proces uľahčiť bez ohrozenia záujmov verejnej politiky – napríklad v oblasti územného plánovania či ochrany životného prostredia a spotrebiteľov. Vnútroštátne, regionálne a miestne orgány sa vyzývajú, aby obmedzili neprimerané alebo nadmerné zaťaženie a zjednodušili, skrátili a stransparentnili postupy zakladania maloobchodných podnikov.
• Zmiernenie obmedzení každodennej prevádzky predajní: Takéto obmedzenia môžu podniky značne zaťažiť a ovplyvniť ich produktivitu. Preto Komisia identifikovala najlepšie postupy, pokiaľ ide o výpredaje a zľavy, osobitné predajné kanály, otváracie hodiny predajní, dane špecifické pre maloobchodný predaj, nákup výrobkov v iných členských štátoch a zmluvné postupy v modernom maloobchode. Zámerom je zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých v maloobchodnom sektore, ako aj spravodlivé a účinné dodávateľské reťazce, ale pritom neobmedzovať slobodu vykonávať odôvodnené verejnopolitické ciele.
• Nové prístupy na podporu životaschopnosti mestských centier: Komisia uverejnila aj príručku o podpore revitalizácie a modernizácie sektora drobných predajcov. Verejné orgány v nej môžu nájsť praktické odporúčania, ako pomôcť týmto predajcom držať krok s technologickými zmenami a reagovať na výzvy budúcnosti. Každé riešenie je podložené praktickými príkladmi zo skutočného života, ktoré sa zhromaždili na základe najlepších postupov v celej EÚ a ktoré možno previesť do miestneho prostredia. V príručke sa uvádzajú úspešné príklady, z ktorých členské štáty môžu čerpať inšpiráciu, ako napríklad budovanie maloobchodných komunít, aby sa spotrebitelia pohybovali aj v centrách miest.
  

Okrem toho sa zavádza koncept ukazovateľa obmedzení maloobchodu (Retail Restrictiveness Indicator – RRI), ktorý poskytuje užitočný pohľad na súčasný stav tohto sektora v členských štátoch. Pomáha identifikovať najlepšie postupy, ako aj priestor na možné reformy. RRI je zároveň dynamický monitorovací nástroj na meranie úsilia členských štátov o odbúravanie maloobchodných obmedzení, vplyvu týchto reforiem na fungovanie trhu vrátane produktivity, cien a inovácie, ako aj dosahu na ďalšie sektory.

Popri usmerneniach, o ktoré sa majú opierať reformy členských štátov a určovanie priorít pre politiku presadzovania predpisov v maloobchodnom sektore, Komisia bude naďalej monitorovať vývoj príslušných regulačných rámcov a hospodárskych trendov.

Súvislosti

Maloobchod je druhým najväčším odvetvím služieb v EÚ po finančných službách. V hospodárstve EÚ vytvára 4,5 % pridanej hodnoty a poskytuje 8,6 % všetkých pracovných miest v EÚ. Domácnosti EÚ míňajú až tretinu svojich rozpočtov v maloobchodných predajniach. Maloobchod je aj významnou hnacou silou inovácií a produktivity. Vďaka interakcii s inými hospodárskymi odvetviami môže mať výkonnejší maloobchodný sektor pozitívny dosah na celé hospodárstvo. Menej obmedzení v maloobchode znamená vyššiu produktivitu vo výrobe. Efektívnejší maloobchodný sektor môže spotrebiteľom priniesť nižšie ceny, čo vytvára väčší dopyt a inšpiruje výrobcov, aby ponúkali inovačnejšie výrobky.

Komisia sa v stratégii jednotného trhu z roku 2015 zaviazala riešiť nadmerné obmedzenia pri zriaďovaní predajní a ich každodennej prevádzke. Oznámenie o maloobchode je posledným výstupom stratégie jednotného trhu. Dopĺňa ďalšie iniciatívy, ako sú návrhy na to, aby sa podnikom uľahčil predaj produktov v celej EÚ, iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, opatrenia s cieľom dať nový impulz sektoru služieb, opatrenia v záujme efektívneho a profesionálneho verejného obstarávania či ochrana know-how a vedúceho postavenia Európy v oblasti inovácií, kroky na zlepšenie dodržiavania predpisov a praktického fungovania jednotného trhu EÚ a obchodovanie s bezpečnými produktmi v celej Európe. Oznámenie ide zároveň ruka v ruke s úsilím Komisie o vybudovanie digitálneho jednotného trhu EÚ, najmä s iniciatívami zameranými na geografické blokovanie, cezhraničné doručovanie balíkov, modernizáciu systémov DPH a pravidlá digitálnych zmlúv.