EuropskeNoviny.sk
Komisia navrhuje trojstupňový prístup zameraný na zvýšenie verejných a súkromných investícií v oblasti umelej inteligencie, prípravu na sociálno-ekonomické zmeny a zabezpečenie primeraného etického a právneho rámca. Táto iniciatíva nadväzuje na požiadavku európskych lídrov týkajúcu sa potreby európskeho prístupu k umelej inteligencii.
Podpredseda pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: „Umelá inteligencia mení náš svet práve tak ako kedysi parný stroj a elektrina. Prináša nové výzvy, s ktorými by sa Európa mala vyrovnať spoločne v záujme úspešného fungovania umelej inteligencie a zabezpečenia jej prínosov pre všetkých. Do konca roka 2020 musíme investovať aspoň 20 miliárd EUR. Komisia pritom plní svoju úlohu: dnes podporíme výskumných pracovníkov, aby mohli vyvinúť novú generáciu technológií a aplikácií umelej inteligencie, a zároveň aj podniky, aby tieto technológie a aplikácie dokázali prijať a začleniť do svojich procesov.“
Európa má v oblasti umelej inteligencie špičkových výskumných pracovníkov, laboratóriá aj startupy. Má aj silnú pozíciu v robotike, pričom jej odvetvia dopravy, zdravotnej starostlivosti a výroby patria medzi svetovú špičku – v záujme ďalšej konkurencieschopnosti by sa v nich preto mali využívať technológie umelej inteligencie. Vzhľadom na silnú medzinárodnú konkurenciu je však potrebné, aby EÚ uskutočnila koordinované kroky a udržala si tak vedúce postavenie v oblasti vývoja umelej inteligencie.
Zvýšenie finančnej podpory a podnecovanie využívania umelej inteligencie vo verejnom i súkromnom sektore
EÚ (verejný aj súkromný sektor) by mala zvýšiť investície do výskumu a inovácií v oblasti umelej inteligencie, a to odteraz až do konca roka 2020 najmenej na 20 miliárd EUR. Na podporu tohto úsilia Komisia v rokoch 2018 – 2020 zvyšuje svoje investície v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 na 1,5 miliardy EUR. Tieto investície by mali priniesť ďalších 2,5 miliardy EUR z existujúcich verejno-súkromných partnerstiev týkajúcich sa napr. big data a robotiky. Z nich sa podporí vývoj aplikácií umelej inteligencie v kľúčových odvetviach počnúc dopravou až po zdravotníctvo, prepoja a posilnia sa centrá výskumu umelej inteligencie v celej Európe a podnieti sa testovanie a experimentovanie. Komisia bude zároveň podporovať vývoj platformy „umelej inteligencie na požiadanie“, ktorá všetkým používateľom poskytne prístup k príslušným zdrojom v oblasti umelej inteligencie v EÚ.
Popritom sa zmobilizujú prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície, vďaka ktorým získajú podniky a startupy ďalšiu podporu pri investovaní do umelej inteligencie. Cieľom je v rámci tohto fondu celkovo mobilizovať viac ako 500 miliónov EUR, ktoré sa do roku 2020 preinvestujú v celej škále kľúčových odvetví.
Komisia bude okrem toho ďalej pracovať na tom, aby vytvorila prostredie priaznivé pre investície. Údaje sú pre väčšinu technológií umelej inteligencie akousi surovinou, preto Komisia navrhuje právny predpis, ktorým sa sprístupní väčšie množstvo údajov na opakované použitie, ako aj opatrenia, ktorými sa uľahčí spoločné využívanie údajov. Pôjde o údaje od organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby, údaje z výskumu, ako aj údaje o životnom prostredí a zdraví.
Príprava na sociálno-ekonomické zmeny, ktoré prinesie umelá inteligencia
Vďaka prieniku umelej inteligencie vzniknú mnohé pracovné miesta, no iné zaniknú a väčšina z nich sa zmení. Preto Komisia nabáda členské štáty, aby modernizovali svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a podporovali zmeny postavenia na trhu práce stavajúc na Európskom pilieri sociálnych práv. Komisia bude podporovať partnerstvá medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami, aby prilákala viac talentov v oblasti umelej inteligencie a udržala ich v Európe. Okrem toho s finančnou podporou z Európskeho sociálneho fondu vytvorí osobitné programy odbornej prípravy a bude podporovať digitálne zručnosti, znalosti v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), podnikanie aj tvorivosť. Väčšia podpora odborného vzdelávania zameraného na získavanie pokročilých digitálnych zručností vrátane špecifických znalostí v oblasti umelej inteligencie bude zahrnutá aj v návrhoch nasledujúceho viacročného finančného rámca EÚ (2021 – 2027).
Zabezpečenie vhodného etického a právneho rámca
Ako pri každej technológii, ktorá prináša zmenu, aj umelá inteligencia môže priniesť nové etické a právne otázky týkajúce sa zodpovednosti alebo potenciálne neobjektívneho rozhodovania. Nové technológie by však nemali predstavovať nové hodnoty. Do konca roka 2018 Komisia predstaví etické usmernenia k vývoju umelej inteligencie, ktoré budú vychádzať z Charty základných práv EÚ. Zohľadnia sa v nich zásady ako ochrana údajov a transparentnosť a budú sa opierať o prácu Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách. Pri vypracovávaní týchto usmernení bude Komisia spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami združenými v Európskej aliancii pre umelú inteligenciu. Okrem toho Komisia s prihliadnutím na technologický vývoj do polovice roku 2019 vydá usmernenie k výkladu smernice o zodpovednosti za chybné výrobky, aby spotrebitelia aj výrobcovia mali jasnú predstavu o svojich právach a povinnostiach vo vzťahu k chybným výrobkom.
Ďalšie kroky
Na základe vyhlásenia o spolupráci, ktoré 10. apríla 2018 podpísalo 24 členských štátov a Nórsko začne Komisia a členské štáty spoločne pracovať na koordinovanom pláne pre umelú inteligenciu, ktorý pripravia do konca roka. Hlavným cieľom je maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, podnietiť spoluprácu v celej EÚ, vymieňať si najlepšie postupy a zadefinovať ďalší spoločný postup s cieľom zabezpečiť celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ v tomto odvetví. Komisia bude takisto naďalej investovať do kľúčových iniciatív v oblasti umelej inteligencie vrátane vývoja efektívnejších elektronických komponentov a systémov (ako napríklad čipy osobitne určené na operácie umelej inteligencie), vysokovýkonné počítače svetovej úrovne, ako aj vlajkové projekty týkajúce sa kvantových technológií a mapovania ľudského mozgu.
Súvislosti
Umelá inteligencia sa nevyskytuje len vo vedecko-fantastickej literatúre, je už súčasťou nášho každodenného života, či už využívame virtuálneho osobného asistenta, ktorý nám pomáha organizovať program dňa, alebo telefóny navrhujúce piesne, ktoré by sa nám mohli páčiť. Inteligentné systémy nám nielen uľahčujú život, ale pomáhajú nám riešiť aj niektoré z najvážnejších svetových problémov, napríklad liečiť chronické choroby, bojovať proti zmene klímy alebo predvídať kybernetické hrozby. Umelá inteligencia je jednou z najstrategickejších technológií 21. storočia.
Európa chce stáť na čele vývoja v tejto oblasti – mnohé prelomové technológie umelej inteligencie pochádzajú práve z európskych laboratórií. Európskym spoločnostiam možno pripísať asi štvrtinu celkovej produkcie priemyselnej a servisnej robotiky.
