EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA / Európska bezpečnosť z pohľadu OBSE: Čo bude úlohou Slovenska v roku 2019?
OBSE
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Európska bezpečnosť z pohľadu OBSE: Čo bude úlohou Slovenska v roku 2019?

Bezpečnostné prostredie v Európe – v tomto kontexte máme na mysli prostredie zahrňujúce štáty od Vancouveru po Vladivostok, teda účastnícke štáty OBSE- sa momentálne nachádza vo veľmi komplikovanej situácii. Od studenej vojny totiž starý kontinent nebol svedkom takej miery nezhôd ako vidíme v súčasnosti. Kooperatívne bezpečnostné prostredie sa postupom času mení na konfrontačné, kde Rusko a tzv. krajiny západu nie sú schopné komunikovať a všetky doteraz vyvinuté nástroje na udržiavanie mieru a stability v rámci medzinárodných vzťahov sa zdajú byť irelevantné. Aké postavenie má v tomto období Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ako sa snaží prinavrátiť dôveru medzi štáty od Vancouveru po Vladivostok? Čo bude úlohou Slovenskej republiky počas kalendárneho roku 2019 na čele tejto organizácie?

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, označovaná aj ako fórum pre dialóg, ktorej fungovanie je postavené na konsenze 57 účastníckych štátov, a to vrátane Spojených štátov amerických a Ruskej federácie, má vďaka svojmu jedinečnému prístupu k bezpečnosti významné postavenie a darí sa jej dosahovať výraznejšie úspechy aj v súčasnej napätej situácii. K bezpečnosti totiž pristupuje systémovo v troch dimenziách- politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej a ľudskoprávnej.

V prvej, politicko-vojenskej dimenzii, je OBSE významným aktérom predovšetkým pri riešení krízy na Ukrajine. Vďaka pôsobeniu Osobitnej monitorovacej misie na Ukrajine a prínosu v rámci fungovania Trilaterálnej kontaktnej skupiny mala výrazný podiel na odštartovaní politického procesu vedúceho k riešeniu konfliktu. OBSE sa stala očami a ušami medzinárodného spoločenstva pri kríze na východe Ukrajiny – túto úlohu nedokázala zastúpiť ani EÚ, a ani NATO.

Okrem toho má OBSE výrazný prínos, aj vďaka pôsobeniu misiám v teréne,  pri riešení tzv. zamrznutých konfliktoch. Ide predovšetkým o stále nevyriešenú situáciu v Náhornom Karabachu, Gruzínsku (Abcházsku a Južnom Osetsku) a Moldavsku (Podnestersku), kde je okrem znižovania napätia a potreby budovania dialógu dôležité venovať pozornosť environmentálnym a ľudsko-právnym výzvam, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov žijúcich v daných oblastiach. OBSE v týchto prípadoch využíva politiku tzv. malých krokov vedúcich k riešeniu konfliktu, ktorá sa ukázala ako veľmi efektívna v prípade Podnesterska.

Okrem eliminácie možnej vojenskej eskalácie v prípade spomenutých konfliktov má OBSE dôležitú úlohu aj v prípade znovuobnovenia funkčného systému kontroly zbraní. Nástroje na kontrolu zbraní, ktoré boli prijaté a sčasti aj implementované, totiž skolabovali. Ide napríklad o  Zmluvu o konvenčných zbraniach v Európe, Zmluvu o otvorenom nebi, Viedenský dokument a mnohé ďalšie aj na bilaterálnej úrovni. OBSE preto čoraz častejšie iniciuje debatu o možnosti modernizácie Viedenského dokumentu. Uvedomujúc si však fakt, že nie je možné modernizovať aktivity medzi štátmi, ktoré nie sú založené na vzájomnej dôvere sa rozhodla implementovať novú iniciatívu, tzv. štruktúrovaný dialóg. Tento dialóg pri prítomnosti všetkých účastníckych štátov má prispieť k transparentnosti, redukcii hrozieb a budovaniu dôvery medzi Ruskom a Západom prostredníctvom vytvorenia nového, otvoreného systému kontroly zbraní.

Viac..  Branislav Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Ďalšími dvoma nemenej významnými dimenziami bezpečnosti, ktorým OBSE venuje náležitú pozornosť sú ekonomicko-environmentálna a ľudskoprávna dimenzia. Práve týmto dvom dimenziám sa v poslednej dobe venuje čoraz väčšia pozornosť zo strany účastníckych štátov. Ide totiž o oblasti v ktorých sú účastnícke štáty viac naklonené k vzájomnej spolupráci a dosahovaniu spoločných cieľov a tým predstavujú určitý nástroj na znovuobnovenie dôvery. V ekonomicko-environmentálnej oblasti sa štáty zameriavajú predovšetkým na zvýšenú mieru ekonomického prepájania medzi rôznymi krajinami a regiónmi, boj proti korupcii, boj s klimatickými zmenami, energetická efektívnosť a mnohé ďalšie.  Ľudskoprávna dimenzia nastoľuje spoločné témy ako sú ochrana ľudských práv a základných slobôd, posilňovanie demokratických inštitúcií, boj proti diskriminácii a intolerancii, boj s narastajúcim extrémizmom a radikalizmom, sloboda médií a tlače, atď.

OBSE podobne ako iné organizácie disponuje určitým rámcom inštitúcii a orgánov, ktoré má k dispozícii pre vykonávanie jej základných úloh a napĺňanie stanovených cieľov. Za jednu z najdôležitejších pozícií v rámci OBSE možno považovať predsedníctvo OBSE. Predsedajúca krajina totiž na čele s jej predsedom nesie celú politickú zodpovednosť organizácie. Táto krajina totiž reprezentuje organizáciu nielen navonok, ale riadi jej fungovanie aj smerom dovnútra, je považovaná za tvár OBSE, čo predsedníckej krajine výrazne napomáha v jej zviditeľnení sa. Každá predsedajúca krajina preto ešte pred začiatkom vykonávania svojho mandátu identifikuje základné témy, ktoré budú sprevádzať OBSE počas roka. Do veľkej miery sú v rámci priorít odzrkadlené oblasti a výzvy, ktorým OBSE aktuálne čelí v jednotlivých dimenziách bezpečnosti, ale tiež oblasti, ktoré sú prioritné pre zahraničnopolitické smerovanie danej krajiny.

Na základe rozhodnutia Rady ministrov z roku 2016 sa Slovenská republika stane predsedníckou krajinou OBSE v roku 2019. Je preto viac než isté, že spomenuté oblasti sa dotknú aj nášho predsedníctva, Slovenská republika má však možnosť presadiť aj témy, ktoré sú v súlade so zahraničnopolitickými stratégiami a cieľmi ako napríklad energetická bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť a z regionálnu pohľadu to môže byť západný Balkán. Ich efektívne napĺňanie vyžaduje veľkú dávku odbornosti, a zároveň praktické zručnosti v jednotlivých oblastiach, ktoré sa môžu napĺňať aj vďaka spolupráci s ďalšími aktérmi, ako sú mimovládne organizácie, akademické inštitúcie, ďalšie medzinárodné organizácie a partneri. Slovenská republika by mala presvedčiť ostatné účastnícke krajiny o návrate ku skutočným koreňom OBSE a zmysle celej organizácie ako platformy pre dialóg, progresívnej a flexibilnej inštitúcie, ktorá pozerá za horizont rokov a hraníc národných štátov, ale snaží sa o dlhodobé riešenia pre obyvateľov 57 krajín.

O Klaudia Báňaiová

Klaudia Báňaiová
Klaudia Báňaiová pracuje v SFPA ako mladšia výskumná pracovníčka a projektová asistentka od r. 2014. Vyštudovala Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Oblasťou jej expertízy je najmä politickovojenská dimenzia OBSE a najmä problematika odzbrojenia, nešírenia zbraní hromadného ničenia a kontroly zbrojenia.

Odporúčame pozrieť

Jourova

Výsledky posledného prieskumu agentúry EÚ o antisemitizme vyvolávajú veľké obavy

Komisia predstavila, aké kroky podnikne v nadväznosti na zistenia nového prieskumu Európskej agentúry pre základné …