Komisia: Hospodársky rozmach v Európe bude pokračovať stabilným tempom

Súkromná spotreba zostáva naďalej výrazná, zatiaľ čo vývoz a investície zaznamenali nárast. Nezamestnanosť naďalej klesá a v súčasnosti je približne na úrovni spred krízy. Hospodárstvo je však stále viac vystavené vonkajším rizikovým faktorom, ktoré nadobudli na sile a sú čoraz negatívnejšie.

Stabilný rast umožňuje ďalšie znižovanie deficitu verejných financií a verejného dlhu a vedie aj k zlepšovaniu podmienok na trhu práce. Súhrnná úroveň deficitu v eurozóne je v súčasnosti pod úrovňou 1 % HDP a predpokladá sa, že tento rok dôjde k jej poklesu pod 3 % vo všetkých členských štátoch eurozóny.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „V tomto a budúcom roku bude v Európe stabilným tempom pokračovať hospodársky rozmach, čo povedie k vzniku ďalších pracovných miest. V budúcnosti sa však črtajú aj výraznejšie riziká. Preto by sme mali súčasné priaznivé obdobie využiť na posilnenie našich ekonomík. Znamená to začať vytvárať fiškálne rezervy, reformovať naše ekonomiky s cieľom zvýšiť produktivitu a objem investícií a zabezpečiť inkluzívnejší model rastu. Zároveň to znamená posilniť základy našej hospodárskej a menovej únie.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: „Európa sa naďalej teší z výrazného rastu, ktorý nám pomohol dosiahnuť najnižšiu mieru nezamestnanosti za posledných 10 rokov. Súbežne s nárastom investícií a zlepšovaním verejných financií sa v tomto roku očakáva pokles deficitu v eurozóne na 0,7 % HDP. Pri týchto priaznivých vyhliadkach do budúcna predstavuje najväčšie riziko protekcionizmus, ktorý sa nesmie stať novou normou: zasiahlo by to hlavne tých občanov, ktorých je potrebné chrániť najviac.“

Rast zostane výrazný, no tempo rastu sa mierne spomalí

Tempo rastu hospodárstva sa zvýšilo, následkom čoho rast reálneho HDP dosiahol v roku 2017 v EÚ i v eurozóne úroveň 2,4 %. Rast podporila vysoká úroveň dôvery spotrebiteľov a podnikov, silnejší globálny rast, nízke náklady na financovanie, zdravšie bilancie súkromného sektora a lepšie podmienky na trhu práce. Zatiaľ čo krátkodobé ukazovatele naznačujú začiatkom roka 2018 spomalenie činnosti, je pravdepodobné, že táto tendencia bude sčasti dočasná.

Predpokladá sa, že tempo rastu zostane stabilné v dôsledku neutíchajúcej spotreby a výrazného vývozu a investícií. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ i eurozóny tento rok narastú o 2,3 %. Zároveň sa očakáva, že rast v oboch oblastiach sa v roku 2019 zmierni na 2,0 %, keďže v niektorých krajinách a sektoroch dôjde k výraznejšiemu prejaveniu problémových miest, prispôsobovaniu menovej politiky okolnostiam a k určitému zmierneniu rastu celosvetového obchodu.

Vzhľadom na rekordne vysokú zamestnanosť dochádza k prehrievaniu situácie na niektorých pracovných trhoch

Nezamestnanosť naďalej klesá a v súčasnosti je približne na úrovni spred krízy. Nezamestnanosť v EÚ má naďalej klesať, a to zo 7,6 % v roku 2017 na 7,1 % v roku 2018 a 6,7 % v roku 2019. Predpokladá sa pokles nezamestnanosti v eurozóne, a to z 9,1 % v roku 2017 na 8,4 % v roku 2018 a 7,9 % v roku 2019.

Počet zamestnaných osôb je v eurozóne v súčasnosti na najvyššej úrovni od zavedenia eura, no v eurozóne pretrváva určitá miera nevyužívania kapacít na trhu práce. Zatiaľ čo v niektorých členských štátoch pretrváva vysoká nezamestnanosť, v iných sú voľné pracovné miesta stále ťažšie obsaditeľné.

Inflácia má mierne narásť, keďže sa budú posilňovať tlaky na jej zvyšovanie

Inflácia spotrebiteľských cien sa v prvom štvrťroku tohto roku oslabila, no očakáva sa, že v nadchádzajúcich štvrťrokoch sa mierne zvýši čiastočne vďaka tomu, že nedávno došlo k nárastu cien ropy. V mnohých členských štátoch zároveň v dôsledku prehrievania situácie na trhoch práce a rýchlejšieho rastu miezd dochádza k rastu príslušných cenových tlakov. Celkovo sa predpokladá, že inflácia v eurozóne zostane v roku 2018 na rovnakej úrovni ako v roku 2017, a teda na úrovni 1,5 %, a následne sa v roku 2019 zvýši na 1,6 %. Rovnaký trend sa očakáva aj v EÚ, a to i napriek inflačnému výhľadu, v ktorom sa predpokladá pokračovanie rastu inflácie v tomto roku na úrovni 1,7 %, pričom v roku 2019 následne dôjde k jej zvýšeniu na 1,8 %.

Zlepšovanie verejných financií, žiadny deficit nad 3 % HDP

V roku 2017 došlo v eurozóne k súhrnnému poklesu deficitov rozpočtu verejných financií a verejných dlhov ako percentuálneho podielu HDP, k čomu prispel silný hospodársky rast a nízke úrokové sadzby. Keďže rozpočty členských štátov profitujú z lepších podmienok na trhu práce, a to aj prostredníctvom nižších sociálnych dávok, rok 2018 sa črtá ako prvý rok od založenia hospodárskej a menovej únie, v ktorom sa každej z vlád podarí udržať rozpočtový deficit krajiny na úrovni nižšej ako 3 % HDP, ako sa to uvádza v zmluve.

V súčasnosti sa predpokladá, že v eurozóne dôjde k poklesu celkového deficitu verejných financií z úrovne 0,7 % HDP v roku 2018 na úroveň 0,6 % v roku 2019. Predpokladaný celkový deficit v EÚ sa pohybuje na úrovni 0,8 % v roku 2018 i v roku 2019. V roku 2019 sa očakáva pokles pomeru dlhu eurozóny k jej HDP na úroveň 84,1 %, pričom k poklesu má dôjsť takmer vo všetkých členských štátoch.

Riziká ohrozujúce výhľad sa zintenzívnili a stali sa negatívnejšími

Celkovo možno očakávať, že riziká ohrozujúce prognózu sú výraznejšie a nateraz prevažuje možnosť horšieho vývoja oproti očakávaniam. Na základe nedávnych ukazovateľov sa znížila pravdepodobnosť toho, že rast v Európe bude výraznejší, než sa očakávalo v krátkodobom horizonte. Z vonkajšieho hľadiska je pravdepodobné, že volatilita finančných trhov zaznamenaná v posledných mesiacoch sa v budúcnosti stane trvalejším javom, čo ešte viac prispeje k neistote. Očakáva sa, že procyklické fiškálne stimuly v USA posilnia krátkodobý rast, ale zvýšia riziko prehriatia a pravdepodobnosti, že úrokové miery v USA porastú rýchlejšie, než sa v súčasnosti predpokladá. Pre globálny hospodársky výhľad je jednoznačne negatívnym riziko aj eskalácia obchodného protekcionizmu. Tieto riziká spolu navzájom súvisia. V prípade ich naplnenia by eurozóna vzhľadom na svoju otvorenosť bola obzvlášť zraniteľná.

V prípade Spojeného kráľovstva bol na rok 2019 použitý čisto teoretický predpoklad

Na účely porovnávania v čase prognózy pre EÚ na rok 2019 zahŕňajú všetkých 28 členských štátoch vrátane Spojeného kráľovstva.

Vzhľadom na pokračujúce rokovania o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ vychádzajú prognózy Európskej komisie na obdobie po brexite z čisto teoretického predpokladu, že sa obchodné vzťahy medzi EÚ-27 a Spojeným kráľovstvom nezmenia. Tento predpoklad slúži len na účely prognózy a nemá žiadny vplyv na prebiehajúce rokovania na základe článku 50.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru odborných predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 23. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 23. aprílu. Pokiaľ politiky nie sú dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované, v odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym politickým zmenám.

Od tohto roku začala Európska komisia opäť uverejňovať dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú) za rok namiesto troch súhrnných prognóz v zime, na jar a na jeseň, ktoré každoročne uverejňovala od roku 2012. Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za daný rok a na nasledujúce roky, pričom ide o údaje za všetky členské štáty a eurozónu, ako aj súhrnné dáta za celú EÚ. Zmena je návratom k predchádzajúcemu modelu prognóz Komisie a zosúlaďuje sa ňou harmonogram prognóz Komisie s postupmi ďalších inštitúcií (napr. Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude júlová predbežná hospodárska prognóza v lete 2018.