9. mája 1950 predniesol vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman pamätný prejav, v ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Produkcia týchto dvoch komodít považovaných po vojne za strategické z pohľadu priemyselnej aj zbrojárskej výroby sa mala podriadiť rozhodnutiam spoločného orgánu, ktoré by boli pre zúčastnené štáty záväzné. „Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo okamžite zaistiť spoločné základy pre hospodársky rozvoj ako prvý krok k federalizácii Európy,“ povedal vtedy Schuman.
„Zjednocovanie povojnovej Európy bolo od samého začiatku projektom budovania federácie, v ktorej niektoré kompetencie štáty prenášajú na vyššiu úroveň a vykonávajú spoločne. Jednotný trh, spoločná mena, aj otvorené hranice boli vždy len prostriedkami k dosiahnutiu tohto cieľa. Vstupom do Únie sme sa k nej prihlásili aj my a získali sme zároveň právo ovplyvňovať jej budúcu podobu,“ pripomenula slovenská europoslankyňa AnnaZáborská.
Podľa nej je dôležité, aby občania Slovenska vnímali Úniu podobne, ako vlastný štát: kriticky, ale bez spochybňovania. „Ak dnes na Slovensku vnímame nedostatky v oblasti spravodlivosti a verejne protestujeme, aby sme dosiahli nápravu, neznamená to, že už nechceme Slovensko, ale že chceme, aby fungovalo lepšie. Rovnako je to s Úniou: je naša, inú nemáme a nebudeme mať. Ak v niečom nie je dokonalá, navrhujme riešenia. Ale nezabúdajme, že v nej nie sme sami a musíme preto vždy hľadať dohodu aj s inými,“ zdôraznila Záborská.