EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / TECHNOLÓGIE / Jana Žitňanská: Problém falošných správ sa dotýka nás všetkých
Zitnanska fake news
PHOTO: ©ECR group.

Jana Žitňanská: Problém falošných správ sa dotýka nás všetkých

Vzdelávanie, informovanie, upozorňovanie. To sú tri základné predpoklady boja proti šíreniu falošných a zavádzajúcich správ, na ktorých sa zhodli rečníci a účastníci konferencie s názvom „Vzdelávanie a kritické myslenie v dobe falošných správ“. Túto konferenciu dnes na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zorganizovala europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR) v spolupráci s organizáciou iCmedia, ktorá sa dlhodobo zaoberá presadzovaním kvalitného mediálneho obsahu.

PHOTO: ©ECR group.

Základným cieľom konferencie, na ktorej vystúpili zástupcovia Európskej komisie, médií, organizácií na ochranu detí či expertnej skupiny zaoberajúcej sa falošnými správami,  bolo zodpovedať otázku, ako ochrániť deti a mladých ľudí pred všadeprítomnými dezinformáciami. Súčasné mladá generácia totiž, ako uviedla Tinna Rós Steinsdóttir, zástupkyňa organizácie Eurochild, na internete doslova vyrastá a hoci si deti a mladí ľudia uvedomuje, že sociálne siete nezobrazujú reálny život a mnoho informácií, ktoré si prečítajú, sa nezakladajú na pravde, nedokážu sami dobre zhodnotiť, čomu majú veriť.

„Deti a mladí ľudia veľmi jednoducho podliehajú ilúzii, ktorú im doslova bezbrehý internet prináša. Vzdelávaním na školách, ale aj prostredníctvom médií a cielených kampaní by sme im mali vštepiť základné princípy práce s informáciami,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.

Podľa účastníkov konferencie je tak kľúčové vytvoriť komplexný plán zvyšovania povedomia detí o tomto čoraz nebezpečnejšom probléme.  Na to je potrebné, aby sa spojili všetky relevantné subjekty, a to od rodičov, cez školy, štátne orgány a samozrejme v neposlednom rade médiá. Účastníci hovorili najmä o potrebe informačných kampaní prispôsobených detskému publiku, ale  aj cielenom vyučovaní k mediálnej gramotnosti na školách.

Problém falošných správ však neovplyvňuje iba mladú generáciu, ale dotýka sa nás všetkých. Sami určite dobre poznáte situáciu, kedy si na internete prečítate novinku, ale s odstupom času sa dozviete, že udalosť sa v skutočnosti nestala tak, ako bola prezentovaná, prípadne sa nestala vôbec. Vyučovanie k mediálnej gramotnosti by teda malo byť chápané ako celoživotná snaha o získanie akéhosi nadhľadu a schopnosti vyhľadávať a overovať informácie, čerpať z dôveryhodných zdrojov, ale najmä kriticky myslieť a hodnotiť,“ zdôrazňuje europoslankyňa.

Viac..  Na východnej hranici platia prísne pravidlá nielen pre migrantov, ale aj pre potraviny

Podľa zástupcu Európskej komisie, ktorý vystúpil počas konferencie sa totiž až 97% občanov EÚ stretlo s falošnými správami, pričom až 38% na dennej a 32% na týždennej báze. Najčastejšie sa pritom falošné správy týkajú oblastí ako sú voľby, zdravie, životné prostredie či imigrácia. Okrem vzdelávania je preto potrebné podporovať slobodné a zodpovedné médiá, ktoré sú nevyhnutným predpokladom dobrého fungovania spoločnosti a vytvárať priestor na to, aby prinášali overené informácie.

„ Z týchto údajov vyplýva, že problém je skutočne alarmujúci a nemôžeme pred ním zatvárať oči. Je na nás všetkých, aby sme vyvíjali tlak na ochranu otvorených médií, ale na druhej strane prijímali opatrenia proti šíreniu falošných správ,“ hovorí Jana Žitňanská, sama bývalá novinárka. „Práve preto som aj vzhľadom na závery tejto konferencie otvoreným listom vyzvala generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska na zváženie primeraných opatrení, medzi ktoré by mohlo patriť napríklad zavedenie pravidelných informačných slotov zameraných na boj proti falošným správam,“ dodala europoslankyňa.

Základné informácie

Online dezinformáciou sa rozumie vytváranie a šírenie jednoznačne falošnej alebo zavádzajúcej informácie, a to za účelom dosiahnutia ekonomického zisku alebo úmyselného zavádzania spoločnosti, pričom takéto jednanie môže spôsobiť škody. Tieto informácie nemusia byť výslovne vymyslené a na 100% nesprávne. Stále častejšie sa totiž stretávame s tzv. sentimentálnou manipuláciou, kedy sa správne fakty vkladajú do manipulatívneho kontextu.

Šírenie falošných správ je využívané najmä zo strany domácich alebo zahraničných skupín, ktoré sa prostredníctvom falošných správ snažia ovplyvňovať dianie na domácej či zahraničnej scéne, pričom z nedávnych prípadov sa dá spomenúť zasahovanie Ruska do amerických volieb, či zasahovanie do hlasovania o Brexite.

O dac

Odporúčame pozrieť

google

Google dostal od Komisie kvôli Androidu rekordnú pokutu

Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4.34 mld. EUR za porušovanie antitrustových pravidiel EÚ. …