EuropskeNoviny.sk
AMERICKO-ČÍNSKA COLNÁ PRESTRELKA POKRAČUJE
NEMECKO: Výrobný index PMI v júni dosiahol 55,9 bodu, čo je v zhode s prvotným odhadom, avšak ide o pokles – 1 bod v porovnaní s májovou hodnotou. Májový rast nemeckých priemyselných objednávok trhy veľmi milo prekvapil nakoľko konsenzus odhadoval zvýšenie iba o 1,7 % medziročne a reálny rast bol viac ako dvojnásobný [4,4 % r/r]. Nemecký priemysel sa tak po aprílovom spomalení opäť rozbieha. Priemyselná produkcia v máji vzrástla o 3,1 % medziročne, pričom trhové odhady počítali len s polovičným rastom. Medzimesačne, teda máj verzus apríl, priemyselná výroba vzrástla až o 2,6 %. Tu bol taktiež vysoko prekonaný trhový odhad [ 0,3 %].
EUROZÓNA: PMI index vo výrobe v júni dosiahol 55,9 bodu, čo je v zhode s prvotným odhadom, avšak ide o pokles – 1 bod v porovnaní s májovou hodnotou. V menovom bloku tento index klesol oproti pôvodnému odhadu o -0,1 bodu na 54,9 bodu. Aj tu došlo takisto k poklesu oproti májovej úrovni 55,5 bodu.
Trhy naopak potešil trh práce v eurozóne. Májová miera nezamestnanosti totižto dosiahla 8,4 % pri trhových očakávaniach na úrovni 8,5 %. Ceny priemyselných výrobcov [inflácia PPI] v eurozóne v máji vzrástli medziročne o 3 %, pričom trhy čakali rast iba o 2,7 % po aprílovom raste o 1,9 %.
„Na nemeckej politickej scéne došlo k upokojeniu situácie. Vládna koalícia sa nateraz nerozpadá a Merkelovej strana CDU a koaličná strana CSU na čele s Horstom Seehoferom našli spoločnú reč v otázke migračnej politiky. Na summite EÚ dospela únia k dohode ohľadom migračnej politiky. EÚ sa dohodla, že bude zriaďovať tzv. migračné centrá na území tých štátov, ktoré sa budú chcieť dobrovoľne na tomto programe podieľať. Seehofor po úspešnom jednaní zostáva vo funkcií ministra vnútra. Merkelová totiž súhlasila so zriadením tranzitných centier na hraniciach s Rakúskom, odkiaľ budú migranti registrovaní inde v EÚ, vracaní späť,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
USA: Index PMI vo výrobe za jún si vo finále prilepšil o 0,8 bodu na 55,4 bodu. Stále je to ale o -1 bod nižšia úroveň ako v máji. Naopak index ISM v US výrobnom sektore vzrástol o 1,5 bodu na 60,2 bodu oproti májovej hodnote, pričom tu trhový konsenzus počítal s miernym poklesom. V máji priemyselné objednávky zaznamenali rast o 0,4 %, čo prekvapilo trhy, ktoré odhadovali stagnáciu.
Zmena zamestnanosti sa podľa oficiálnych štatistík Nonfarm Payrolls NfP [zamestnanosť mimo poľnohospodárskeho sektora] vyvíjala priaznivo. Pribudlo 213 tisíc pracovných miest, pričom trhy očakávali rast o 195 tisíc. No miera nezamestnanosti v júni vzrástla o 0,2 p. bodu na 4 %. Taktiež sklamanie priniesol medziročný rast priemernej hodinovej US mzdy na úrovni 2,7 %, keďže trhový konsenzus počítal s rýchlejšou dynamikou rastu na úrovni 2,8 %.
Hrozba obchodnej vojny je stále aktuálna a bráni výraznejším ziskom eura. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň opäť vystupňoval tlak na Svetovú obchodnú organizáciu WTO. USA sú podľa neho pripravené podniknúť príslušné kroky, ak sa „WTO k nim nebude správať dobre“. Minister obchodu Wilbur Ross ale vyhlásil, že hovoriť o odchode USA z WTO je predčasné. Podľa zverejnených informácií ale Trumpova administratíva pripravuje návrh zákona, ktorý by umožňoval zaviesť akékoľvek clá v akejkoľvek výške voči akejkoľvek krajine – týmto by USA v podstate obišli základné princípy WTO. Takýto zákon by ale musel odhlasovať Kongres.
Zápisnica z júnového zasadnutia Fed-u poodhalila dopady zvyšovania US sadzieb. Na tomto zasadnutí došlo aj k zvýšeniu úrokovej sadzby o 25 bázických bodov do pásma 1,75 – 2,00 %, pričom išlo o druhé zvyšovanie v tomto roku. Zo zápisnice vyplynulo, že sa na júnovom zasadnutí Fed-u diskutovalo o dopadoch ďalšieho rastu sadzieb. Centrálni bankári očakávajú, že do budúceho roka by mohli byť sadzby na takej úrovni, ktorá by mohla spomaľovať rast ekonomiky. Väčšie obavy však spôsobuje napätie súvisiace so zahraničným obchodom. Zo zápisu vyplynulo aj to, že Fed je prekvapený silou americkej ekonomiky a bude pokračovať v plánovanom zvyšovaní úrokových sadzieb.
Americko – čínska colná prestrelka pokračuje. Od 6. júla začali platiť americké 25 %-né clá na dovoz čínskeho tovaru v hodnote 34 mld. USD. Čína podľa očakávaní odpovedala rovnako a zaviedla clá na 545 amerických výrobkov v celkovej hodnote taktiež 34 mld. USD a rovnako vo výške 25 %. Donald Trump zároveň pohrozil uvalením ďalších ciel na čínske dovozy v objeme 16 mld. USD, a to v priebehu týždňa či dvoch. Trump zároveň uviedol, že pokiaľ bude Peking zavádzať odvetné opatrenia, tak USA zavedú ďalšie clá a to až v enormnej výške 300 mld. USD či viac. Investori na trhoch očakávajú, že zavedenie týchto prvých ciel je v podstate „len začiatok“ a obchodná vojna medzi oboma veľmocami bude pokračovať.
