EuropskeNoviny.sk
NEMECKO: Trhy prekvapil medzimesačný nárast nemeckého exportu, ktorý v máji vzrástol o 1,8 %, čo je takmer trojnásobný rast, než aký očakávali investori. V apríli totižto vývoz z Nemecka mierne klesol [o -0,3 %]. Aj import za máj rástol [o 0,7 %], aj keď trhový konsenzus počítal s poklesom o -0,5 %.
V Nemecku index ZEW vyjadrujúci súčasnú situáciu klesol z júnovej úrovne 80,6 bodu na júlových 72,4 bodu. Trhy očakávali pokles hodnoty tohto indexu, avšak miernejší [na 78,1 bodu]. Klesla však aj hodnota indexu ZEW vyjadrujúceho očakávania do budúcna. Trhy síce v tomto prípade očakávali pokles, no miernejší ako reálne bol.
FRANCÚZSKO: Májová priemyselná produkcia Francúzska medziročne poklesla o -0,9 %, pričom trhy očakávali rast o 0,4 %. Trhy sklamala aj medzimesačná zmena, t. j. máj verzus apríl, kde výroba v priemysle v máji spomalila o – 0,2 %, zatiaľ čo trhy očakávali tempo na úrovni 0,7 %.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Britská premiérka Theresa Mayová predstavila nový plán brexitu vláde, kde počíta s užšími väzbami na Európsku úniu, teda s tzv. mäkkým brexitom. Navrhuje zachovanie jednotného trhu pre britské tovary a taktiež aj hybrid spoločnej obchodnej politiky s vlastným colným sadzobníkom. To únia odmieta, no premiérka sa vyjadrila, že je ochotná robiť ústupky.
„Tento Mayovej návrh brexitu však vyvolal vlnu nevôle medzi euroskeptickými členmi jej strany. Minister pre odchod z únie David Davis a taktiež minister zahraničia Boris Johnson podali svoju rezignáciu z dôvodu obáv, že pôjde o mäkký brexit. Trhy sa obávajú, že rezignovaný minister Johnson by mohol v strane zjednotiť tých, ktorí sú za tvrdší brexit. Tak by mohol dosiahnuť hlasovanie o nedôvere Mayovej a uchádzať sa o kreslo premiéra. Nateraz sa však nejaví ako pravdepodobné, že by táto najskeptickejšia časť Mayovej strany bola natoľko silná, že by bola schopná ukončiť premiérkine vládnutie. Politická nestabilita teraz Británii určite nepomôže, keďže v porovnaní s priaznivým ekonomickým vývojom v EÚ aj v globálnej ekonomike predsa len Británia čiastočne zaostáva. Finálna dohoda brexitu by mala byť finalizovaná na jeseň, keďže už v marci Británia EÚ opustí,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
USA: USA pritvrdzujú v boji proti čínskemu dovozu. Podľa slov amerického obchodného zmocnenca Roberta Lighthizera zavedú USA ďalšie clá na čínsky tovar, ktoré by mohli začať platiť v septembri. Išlo by o clá vo výške 10 % a mali by sa týkať importov až vo výške 200 mld. USD. Išlo by teda o zhruba polovicu celkového vývozu z Číny do USA. Tieto clá by mali aj priamy dopad na US spotrebiteľov, keďže sa budú týkať aj bežného tovaru (napr. fotoaparáty, kabelky atď.). Konečný zoznam tovarov ale zatiaľ zverejnený nebol. Čínske ministerstvo obchodu na margo toho vyhlásilo, že USA poškodzujú globálny obchod a systém WTO a zavažujú sťažnosť na pôde WTO. USA, Európa aj Čína si ale v závere uplynulého týždňa „dali prestávku“ vo vzájomnom obchodnom spore a colnej prestrelke, a tak trhy nezásobovali ničím novým. Americký minister financií navyše naznačil, že existuje možnosť, že by USA a Čína opäť obnovili rokovania, čím na trhy vniesol pozitívnu náladu.
Spoza Veľkej mláky bol zverejnený rast výrobných cien [PPI inflácia], ktorý prekonal trhové očakávania. Ceny US priemyselníkov vzrástli v júni medziročne o 3,4 % [o 0,3 % medzimesačne], pričom trhy čakali rast „iba“ o 3,1 % r/r [o 0,2 % m/m]. Ide tak o najvyšší medziročný rast priemyselných cien od záveru roka 2011. V závere týždňa bola zverejnená aj americká CPI inflácia, teda index spotrebiteľských cien. Ceny tovarov a služieb v obchodoch medziročne vzrástli o 2,9 %, čo je najviac za posledných zhruba 6 rokov. Jadrová inflácia taktiež zrýchlila na úroveň 2,3 % medziročne.
V závere minulého týždňa bol zverejnený ekonomický sentiment podľa University of Michigan, ktorý však na trhoch veľa vody nenamútil. V US ekonomike došlo podľa tohto indexu k poklesu dôvery z júnovej úrovne 98,2 bodu na júlovú hodnotu 97,1 bodu. Trhy síce pokles očakávali, ale miernejší na hodnotu rovných 98 bodov.
