Grécko ukončilo program makroekonomických úprav. Je to dobrá správa aj pre eurozónu

Zdarné zavŕšenie programu svedčí o úsilí Grékov, odhodlanosti krajiny k reformám aj solidarite jej európskych partnerov.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker k tomu uviedol: „Ukončenie programu makroekonomických úprav predstavuje pre Grécko aj Európu dôležitý moment. Kým európski partneri prejavovali solidaritu, Gréci prijímali každú výzvu s odvahou a odhodlaním, ktoré sú pre nich príznačné. Aj ja som vždy bojoval za to, aby Grécko zostalo v srdci Európy. Dnes, keď Gréci otvárajú novú kapitolu svojej slávnej histórie, vždy sa budú môcť spoľahnúť, že budem ich spojencom, partnerom a priateľom.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: „Ukončenie programu makroekonomických úprav je dobrou správou pre Grécko aj pre eurozónu. Pre Grécko a pre jeho obyvateľov je to začiatok novej kapitoly po ôsmich mimoriadne ťažkých rokoch. Pre eurozónu je symbolickou bodkou za existenčnou krízou. Rozsiahle reformy, ktoré Grécko vykonalo, položili základy udržateľného oživenia. Toto oživenie sa musí rozvíjať a udržiavať, aby Gréci mohli zbierať plody svojho úsilia a obety. Európa bude aj naďalej stáť na strane Grécka.“

Na základe realizácie komplexného a bezprecedentného reformného balíka sa prostredníctvom programu makroekonomických úprav poskytli Grécku úvery v súhrnnej výške 61,9 mld. eur. V tomto programe makroekonomických úprav sa uplatňoval koordinovaný prístup k riešeniu dlhodobých a hlboko zakorenených štrukturálnych problémov, ktoré mali svoj podiel na ekonomickej kríze postihujúcej Grécko.

Grécko prijalo opatrenia na zabezpečenie svojej fiškálnej udržateľnosti, vďaka ktorým sa v roku 2017 saldo verejných financií preklopilo z výrazného deficitu do prebytku, ktorý sa má podľa prognóz udržať. Účinky týchto reformných opatrení a konsolidačných snáh sa budú v priebehu času kumulovať, takže budú pozitívne vplývať na udržateľnosť verejných financií ešte dlho po ukončení programu.

V dôsledku úspešných rekapitalizačných operácií, prepracovaného systému správy bánk a pripravovanej stratégie na zníženie objemu nesplácaných úverov je dnes pozícia finančného sektora oveľa silnejšia a tento stav sa musí udržať.

Zlepšila sa efektívnosť a účinnosť verejnej správy, k čomu prispelo napríklad aj zavedenie nových pravidiel o vymenúvaní, hodnotení a mobilite zamestnancov verejného sektora, zriadenie nezávislého orgánu pre verejné príjmy a opatrenia zamerané na zefektívnenie súdneho systému.

V neposlednom rade sa vykonali aj významné štrukturálne kroky na zlepšenie gréckeho podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti, aby Grécko bolo zaujímavým cieľom pre investície a aby už existujúce podniky mohli expandovať, inovovať a vytvárať pracovné miesta. Vykonali sa aj kroky na vytvorenie udržateľných a univerzálnych systémov dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a sociálnych dávok vrátane systému garantovaného minimálneho príjmu.

Všetkými týmito transformačnými reformami sa položili základy pre udržateľné oživenie a vytvorili sa základné podmienky potrebné pre udržateľný rast, tvorbu pracovných miest a zdravé verejné financie v nasledujúcich rokoch.

Hoci stále treba urobiť veľa práce, zo zlepšujúcich sa ekonomických ukazovateľov vidno, že vynaložené úsilie už začalo prinášať hmatateľné prínosy v podobe nastolenia poriadku vo verejných financiách, čím sa znižuje nezamestnanosť a zabezpečuje sa návrat k rastu. Hospodársky rast sa odrazil odo dna z úrovne -5,5 % v roku na 2010 na hodnotu 1,4 % v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2-percentnej úrovni. Fiškálne saldo sa preklenulo z výrazného deficitu na úrovni 15,1 % v roku 2009 až na 0,8-percentný prebytok v roku 2017 (čo zodpovedá primárnemu prebytku vo výške 4,2 % z hľadiska programu). Nezamestnanosť síce naďalej zostáva neprijateľne vysoká, ale z nedávno uverejnených údajov Gréckeho štatistického úradu vyplýva, že miera nezamestnanosti klesla v máji 2018 na hodnotu 19,5 %, čím po prvýkrát od septembra 2011 dosiahla úroveň nižšiu ako 20 %.

Zavŕšenie programu predstavuje pre Grécko koniec jednej kapitoly a začiatok druhej. Nemožno však stratiť zo zreteľa plnohodnotné riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov, ktoré sú dedičstvom krízových rokov. Bude potrebné, aby grécke orgány aj naďalej niesli zodpovednosť za reformy a zabezpečili ich trvalé vykonávanie v súlade so svojimi záväzkami prijatými 22. júna 2018 na zasadnutí Euroskupiny. To má zásadný význam pre vštepovanie dôvery trhu a posilňovanie hospodárskeho oživenia Grécka, najmä v období bezprostredne nasledujúcom po skončení programu.

Grécko sa plne začlení do európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík, čím sa zabezpečí, aby krajina a jej obyvatelia mali v plnej miere úžitok z úsilia vynaloženého v posledných rokoch. Dokončenie, realizácia a pokračujúce plnenie reforiem dohodnutých v programe sa budú naďalej podporovať aj v období po skončení programu formou rámca sprísneného dohľadu.

Služba Komisie na podporu štrukturálnych reforiem bude naďalej a na žiadosť gréckych orgánov pomáhať pri navrhovaní a vykonávaní reforiem podporujúcich rast.

Súvislosti

Grécko využíva finančnú pomoc svojich európskych partnerov od roku 2010. Grécke orgány požiadali 8. júla 2015 o nový program podpory stability EMS. Európska komisia podpísala 20. augusta 2015 v mene EMS memorandum o porozumení týkajúce sa trojročného programu makroekonomických úprav.

Euroskupina 23. júna 2018 potvrdila, že sú splnené všetky predchádzajúce opatrenia v rámci štvrtého a záverečného preskúmania programu makroekonomických úprav. Euroskupina sa zároveň dohodla na veľkom balíku dlhových opatrení okrem už platných krátkodobých opatrení, ktorými sa má zabezpečiť udržateľnosť gréckeho dlhu v dlhodobejšom horizonte. EMS 6. augusta 2018 schválil konečnú platbu finančnej pomoci vo výške 15 mld. eur.

Od roku 2010 sa Grécku poskytli úvery v celkovej výške 288,7 mld. eur. Táto suma zahŕňa 256,6 mld. eur od európskych partnerov a 32,1 mld. eur z Medzinárodného menového fondu (MMF).

Súbežne s programom makroekonomických úprav Komisia v júli 2015 spustila plán týkajúci sa „nového začiatku pre zamestnanosť a rast v Grécku“, ktorý mal pomôcť Grécku čo najlepšie využiť prostriedky EÚ na stabilizovanie jeho ekonomiky a na podporu zamestnanosti, rastu a investícií. Mimoriadne opatrenia prijaté v rámci tohto plánu umožnili Grécku zaradiť sa na špičku čerpania prostriedkov EÚ. V období 2014 – 2020 už Grécko získalo takmer 16 mld. eur z mnohých zdrojov financovania EÚ. To predstavuje viac ako 9 % gréckeho ročného hrubého domáceho produktu v roku 2017.

Aj v pomere k HDP je Grécko hlavným príjemcom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je jedným z pilierov Junckerovho plánu. Z fondu EFSI teraz majú začať plynúť do Grécka investície v objeme viac ako 10 mld. eur a podpora pre viac ako 20 000 malých a stredných podnikov.