EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Nová smernica o autorských právach: Zabiják mémov?
osobne udaje
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Nová smernica o autorských právach: Zabiják mémov?

Vo svojich počiatkoch bol internet regulovaný len technickými parametrami. Keď však začal prenikať do každodenného života, začali sa oň zaujímať aj politici. A aj keď niektoré politické regulácie (súvisiace napr. s materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí či terorizmom) určite majú zmysel, raz za čas sa objaví iniciatíva, ktorá sa snaží spútať slobodného ducha internetu aplikovaním logiky prísnej ochrany duševného vlastníctva. Asi najkontroverznejším návrhom bola v minulosti známa ACTA, ktorá dokonca zachádzala tak ďaleko, že hrozila možnosť kontroly notebookov na letiskách.

Najnovšia Smernica o autorských právach na jednotnom digitálnom trhu z dielne Európskej ľudovej strany našťastie nekoketuje s otvoreným porušovaním základných ľudských práv, ale v súčasnej podobe bude môže mať fatálne následky na internet ako ho poznáme. Oficiálne ciele návrhu sa týkajú ochrany tvorcov obsahu. Myšlienka sama o sebe nie je zlá, problémom je však nemoderné vnímanie pojmu tvorca obsahu. Dnešný internet je miestom, kde sa tvorcom môže stať úplne každý. Milióny ľudí tvoria videá na YouTube, azda všetci máme vo svojom okolí niekoho kto bloguje, a v prípade Facebooku či Instagramu je tvorcom každý užívateľ. Doba sa zmenila a iniciatíva Európskeho parlamentu je pokusom aplikovať na ňu staré princípy ochrany duševného vlastníctva. V čom konkrétne spočívajú hlavné problémy návrhu?

Článok 11: “Daň z hyperlinku”

Podľa podporovateľov návrhu smernice sa článok 11 sa zameriava na platformy, ktoré využívajú tlačové správy na to, aby generovali prevádzku na svojich webových stránkach. Tieto podľa nich pritom generujú zisk (napr. z reklám), pričom nemajú žiadne náklady spojené s tvorbou textu.

Takouto platformou je napríklad agregátor správ Google News, ktorý však svojej materskej spoločnosti neprodukuje žiadny priamy zisk (čo pre obrovskú spoločnosť nie je problém, vzhľadom na minimálne náklady). Práve to bol dôvod, prečo si od roku 2014 v Španielsku, kde zaviedli podobný zákon, už Google News nepustíte. Bolo preň neekonomické platiť vydavateľom za niečo, čo je pre noviny fakticky reklama. Ako upozorňuje Andrea Zábrežná zo Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku, práve tieto novinové agregátory môžu pomáhať hlavne menším tvorcom dostať sa k širšiemu publiku.

Obavy však majú aj ďalšie stránky. Napríklad Wikipedia, ktorá tiež funguje na princípe odkazovania na zdroje a ukážky ich častí. Aj preto sa tento návrh označuje ako “daň z hyperlinku”. Samozrejme, nie je v poriadku, ak niekto má zjavný zisk na úkor druhého a dnešné zákony o duševnom vlastníctve na to myslia. No v prepletenom svete moderného internetu sa často nedá jednoznačne určiť, kto zo vzájomného vzťahu profituje. A aplikovať offline logiku distribúcie obsahu na online svet pravdepodobne prinesie mnohé nečakané komplikácie.

Článok 13:“Zabiják mémov”

Priaznivci navrhovanej smernice sú toho názoru, že rastie rozpor medzi príjmami platforiem, využívajúcimi cudzí obsah na generáciu zisku a odmenám skutočne zaplatenými vlastníkom autorských práv. Digitálne platformy môžu vytvárať ziskové business modely založené na obsahu vytvorenom ich používateľmi, ktorí  porušujú autorské práva. Podľa obhajcov by prevádzkovatelia služieb na zdieľanie obsahu mali byť stopercentne zodpovední za to, čo užívatelia zdieľajú.
Problém je v tom, že podobný zákon už existuje – no prevádzkovatelia musia konať až po nahlásení obsahu. A aj keď sa na prvý pohľad môže zdať rozumné, aby mali servery ako napríklad Ulož.to absolútnu zodpovednosť za všetok zverejnený obsah, v praxi by to znamenalo nutnosť programovania zložitých filtrov, ktoré budú navyše stále prekonávané ľudskou tvorivosťou. Pre nové spoločnosti to môže znamenať zbytočne vysokú finančnú bariéru, no s návrhom majú prekvapivo problém aj najväčší hráči.

Viac..  Monika Smolková: Juncker nemá právo kritizovať štáty V4

YouTube či Facebook majú pravdepodobne najsofistikovanejšie filtre, no ani tie nie sú dokonalé a občas zmažú obsah, ktorý žiadne pravidlá neporušuje. Keby však mali prikázané zákonom filtrovať všetko pred zverejnením, znamenalo by to (okrem samozrejmého spomalenia každého príspevku), že omylom zmazaného obsahu bude oveľa viac, len z čírej prevencie. Nehovoriac o tom, že konkrétna podoba regulácie by podľa súčasného návrhu bola v rukách jednotlivých štátov, čo by situáciu ešte skomplikovalo.

Navyše je veľmi pravdepodobné, že by týmto boli ovplyvnené hlavne stránky produkujúce a zdieľajúce takzvané mémy. Mémy, teda spravidla vtipné obrázky a videá, často pôvodne z komerčnej sféry, ktoré sa v upravenej podobe šíria sieťou a stali sa fakticky spoločným kultúrnym vlastníctvom, sú symbolom internetu ako miesta ľudovej tvorivosti a remixovania.

A aj keď to nie je zámerom, podľa serveru Lupa.cz po prijatí smernice v súčasnej podobe hrozí, že niekoľko firiem bude skupovať práva na všetok obsah a následne vymáhať poplatky priamo od stránok zdieľajúcich tento obsah, preto . Treba ešte povedať, že väčšina mémov spadá do kategórie férového používania diela, ale ich kumulovanie (ako to robí napríklad server 9gag či Zomri.sk) môže generovať nejaký zisk. Problém však spočíva v tom, že jedno bez druhého by nefungovalo – populárne mémy málokedy pochádzajú z jedného zdroja, a bez distribučnej siete, ktorú predstavujú mémové stránky by sa nikdy nedostali medzi ľudí. A na rozdiel od tvorby mému, prevádzkovanie webových stránok so sebou nesie náklady. V najčiernejšom scenári môžu byť prevádzkovatelia podobných mémových stránok postihovaní likvidačnými žalobami.

Nepotrebuje internet zákony?

Proti návrhu vznikol veľký odpor nielen zo strany najväčších hráčov (ktorí samozrejme ťažia z užívateľmi generovaného obsahu), ale aj menších platforiem. Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyjadril obavy z porušenia Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach. Ku kritikom sa pridal takmer milión obyvateľov Únie ktorí podpísali petíciu proti návrhu. Spoločne sa im v júni podarilo dosiahnuť, aby bola smernica vrátená na prerokovanie. Najbližšie sa o nej bude hlasovať 12. septembra.

Medzi hlavných obhajcov návrhu naopak patria veľké novinové spoločnosti (napr. Axel Springer), pre ktoré sú “rovnostárske” agregátory konkurenčnou nevýhodou, či firmy ako Netflix či Spotify (a spriaznený hudobníci), ktoré vidia neférovú pozíciu voči platformám postaveným na užívateľmi tvorenom obsahu.

Hlavný proponent smernice Axel Voss z Európskej ľudovej strany obvinil kritikov zo zavádzania a dezinformačnej kampane. Obzvlášť to schytali Google a Wikipedia, ktorí vraj šíria fake news. Paradoxne tým však vyvrátil tvrdenie ďalšieho obhajcu Toma Watsona z britskej Labouristickej strany, že sa na návrhu zhoduje celý biznis. A hoci sa to môže zdať ako vzdialený súboj firiem o výhodnejšie zákony pre ne, táto smernica môže mať zásadný dopad na to, ako efektívne budeme využívať moderné médiá my všetci.

Ako bolo povedané v úvode, niektoré zákony regulujúce internet sú dôležité. Nepochybne tiež potrebujeme nové zákony ohľadom duševného vlastníctva. Tieto zákony však musia reflektovať nové hodnoty, ktoré so sebou prináša informačná doba. Uvažovať v parametroch dvadsiateho storočia nás bude držať v dvadsiatom storočí.

Doplňujúce informácie

Návrh smernice

Julia Reda, jedna z hlavných kritičiek návrhu v EP

Petícia proti návrhu smernice

Komentár pripravil Silvester Bučekpredseda O. Z. Slovenská Pirátska Strana.

O dac

Odporúčame pozrieť

Benova

Monika Beňová: Šíreniu lží a dezinformácií v kampaniach musíme efektívne zabraňovať

V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (EP) je nevyhnutné zabezpečiť ich spravodlivý a slobodný priebeh. …