Audítori EÚ: Výber projektov v politike súdržnosti nie je dostatočne zameraný na výsledky

Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov postupy pre výber projektov v politike súdržnosti naďalej kladú dôraz na výstupy a čerpanie, a nie na výsledky. Audítori okrem toho uvádzajú, že nedostatky v mechanizmoch monitorovania sťažujú posúdenie toho, do akej miery financovanie EÚ prispelo k dosiahnutiu cieľov EÚ a členských štátov.

Počas obdobia 2014 až 2020 EÚ prostredníctvom politiky v oblasti súdržnosti pridelila takmer 350 mld. EUR na podporu vytvárania pracovných miest, konkurencieschopnosti podnikov, hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovania kvality života v členských štátoch. V predchádzajúcich správach audítori privítali opatrenia Európskej komisie zamerané na zvýšenie dôrazu na výsledky. Upozornili však aj na vážne nedostatky, pokiaľ ide o účinnosť a monitorovanie opatrení. Na účely tejto správy preskúmali projekty zo siedmich programov v štyroch členských štátoch: v Českej republike, vo Francúzsku, v Taliansku a vo Fínsku.

„Napriek tomu, že nastavenie programov politiky súdržnosti je teraz viac zamerané na výsledky a využíva dôslednejšiu intervenčnú logiku a rozsiahly súbor ukazovateľov, celkovo sme dospeli k záveru, že výber projektov zatiaľ nie je dostatočne zameraný na výsledky a monitorovanie sa stále zameriava viac na výstupy,” uviedol Ladislav Balko, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za správu.

Audítori konštatujú, že potenciálni príjemcovia boli dobre informovaní a bola im poskytnutá primeraná podpora pri prístupe k financovaniu zo strany EÚ. Postupy, ktoré preskúmali, boli navrhnuté tak, aby podporovali výber projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska cieľov programov, ale v podmienkach účasti sa od žiadateľov málokedy požadovalo, aby vymedzili vyčíslené ukazovatele výsledkov na úrovni projektov. Sťažuje to posúdenie toho, či sa prostredníctvom projektov dosiahli ich plánované výsledky. Okrem toho projekty boli väčšinou vyberané v poradí, v akom boli predložené, a neboli obodované a navzájom porovnávané a zoradené podľa bodového hodnotenia. V dôsledku toho nie je zaručené, že boli financované najlepšie projekty.

Audítori zistili, že monitorovacie systémy začali byť funkčné až v neskoršej fáze, najmä z dôvodu oneskorení pri prijímaní právneho rámca na úrovni EÚ. Pretrvávali nedostatky v niektorých používaných IT systémoch, ktoré ohrozujú spoľahlivosť zhromaždených údajov z monitorovania. Informácie získané na základe monitorovania sú stále prevažne zamerané na výstupy: v správach SK 2 Komisie sa uvádza pokrok v prípade výstupov a výdavkov, no informácie o skutočných dosiahnutých výsledkoch sú len obmedzené.

Komisia v roku 2019 preskúma úspechy programov s cieľom uvoľniť výkonnostnú rezervu, sumu vyčlenenú na začiatku obdobia za každý program. Toto preskúmanie sa zakladá na údajoch zistených na základe týchto systémov monitorovania. Audítori upozorňujú, že Komisia môže čeliť ťažkostiam súvisiacim s uskutočnením zmysluplného preskúmania, keďže nemá monitorovacie systémy, ktoré fungujú správne.

Audítori vydali tieto odporúčania:

• členské štáty by mali porovnať projektové žiadosti, od príjemcov požadovať stanovenie aspoň jedného skutočného ukazovateľa výsledkov pre každý projekt a posúdiť očakávané výsledky a ukazovatele v súvislosti so žiadosťami;
• • Komisia by mala vymedziť spoločné ukazovatele výsledkov pre Európsky fond regionálneho rozvoja a zlepšiť predkladanie správ o výkonnosti;
• • Komisia by mala zabezpečiť, aby sa uskutočnilo zmysluplné hodnotenie výkonnosti v roku 2019.