Europoslankyňa Jana Žitňanská navrhuje lepšie pracovné podmienky pre ľudí, ktorí sa zotavujú po chorobe

Pani poslankyňa, tento týždeň Európsky parlament rokuje o vašej správe o „Opätovnom začlenení pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby“, mohli by ste bližšie vysvetliť o čo ide?

Áno, veľmi sa tejto správe teším, o návrhu sa bude hlasovať už tento utorok. Ako poslanci máme možnosť pomocou takýchto správ ovplyvňovať čo by podľa nás malo patriť medzi priority EÚ a tiež aké postupy a nástroje by mali prijímať vo svojich politikách členské štáty. Ja som si ako tému zvolila lepšie podmienky pre ľudí, ktorí sa zotavujú po chorobe či úraze, a zároveň cítia, že by sa radi postupne vrátili do práce.

O akých ľudí najčastejšie ide?

Veľkú skupinu predstavuje starnúca populácia. Naše starnutie je spojené s vyšším rizikom chronických a fyzických zdravotných problémov vrátane zdravotného postihnutia a chorôb. Nejde ale len o starších ľudí, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Veľmi často ide o choroby z povolania, nadmerný stres, duševné choroby, mnohým je známy aj takzvaný syndróm pracovného vyhorenia. Ide o javy, ktoré sa týkajú, alebo budú týkať mnohých z nás. Je preto dôležité vedieť, ako sa s týmito zdravotnými obmedzeniami vyrovnať a ako ľuďom, ktorí si to želajú, umožniť návrat do práce. Pomoc týmto ľuďom je podľa mňa nielen správna, ale aj obojstranne výhodná. Tak pre zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Aj ľudia po dlhodobej práceneschopnosti majú cenné zručnosti a znalosti. Navyše každý z nás má právo na sebarealizáciu a samostatnosť, ktorú mu práca poskytuje. Ľudí nesmieme odpisovať, choroby si nevyberajú.

Čo by teda malo pomôcť takýmto návratom do práce?

V prvom rade zmena v našom myslení. Aj ľudia po náročnej chorobe, alebo ľudia s postihnutím sú prínosom. Predstavte si pracovný kolektív plný mladých zdravých ľudí do 30 rokov a predstavte si kolektív, v ktorom sú aj ľudia so zdravotným postihnutím, či starší ľudia. Už aj niektorí zamestnávatelia si uvedomujú, že takéto kolektívy môžu byť produktívnejšie, pretože čerpajú z väčšieho množstva zručností a skúseností.

Čo teda konkrétne navrhujete vo vašej správe?

Po porade s mnohými slovenskými aj zahraničnými odborníkmi sme si za najdôležitejšie určili prevenciu, včasnú intervenciu a individuálny prístup. V praxi ide o debarierizáciu pracovísk, či podporu zdravého životného štýlu. Týka sa to aj psychického zdravia a znižovania stresu. Pri návrate pracovníka po chorobe sa musí uprednostniť individuálny prístup umožňujúci napríklad postupný návrat, úprava pracovného priestoru, ale najmä ochotu vyjsť v ústrety a spoluprácu sociálnych pracovníkov a lekárov. Nezabúdame ale ani na zamestnávateľov. Členské štáty chceme vyzvať na podporu zamestnávateľov a technické usmernenia pri zlepšovaní podmienok na pracovisku.

Znie to veľmi dobre, ale predpokladám, že je to v niektorých prípadoch stále otázka ďalekej budúcnosti…

Pri správe som sa chcela vyhnúť nerealistickým návrhom, práve preto som čerpala z reálne fungujúcich programov v iných členských krajinách. V susednom Rakúsku napríklad úspešne odskúšali program fit2work. Ide o včasnú intervenciu. V jednom z mnohých prípadov išlo napríklad o skladníkov, ktorí opakovane chorľaveli a dĺžka ich práceneschopnosti sa predlžovala. Bolo potrebné reagovať včas, aby nedošlo k chronickému ochoreniu, či invalidite. Toto sa spoluprácou firmy, skladníkov a sociálnych pracovníkov úspešne podarilo. Návrhy v mojej správe sa preto opierajú o viaceré takéto fungujúce programy. A tými by sa malo inšpirovať aj Slovensko.