EuropskeNoviny.sk
Europoslanci včera rokovali o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorú schválil Výbor pre životné prostredie ešte pred letnou prestávkou. Stratégia predstavuje krok vpred k prechodu Európskej únie na obehové hospodárstvo, čiže hospodárenie s plastmi udržateľným spôsobom. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA, EKR) ide o veľmi dobrý návrh, aj preto získal v dnešnom hlasovaní podporu.
Správa upozorňuje na súčasný kritický stav, zároveň vyslovuje prognózy na najbližšie desaťročia v prípade neprijatia rýchlych systémových riešení. Odhaduje sa však, že výroba plastu sa nielenže nezníži, ale sa počas najbližších 20 rokov zdvojnásobí.
Europoslankyňa Jana Žitňanská je presvedčená, že obmedzenia vzniku odpadu a ochrana prírody ako taká, je zodpovednosťou nás všetkých, čiže aj spotrebiteľov. “Som veľmi rada, že zmena správania spotrebiteľa je badateľná nielen v zahraničí, ale už aj na Slovensku. Postupne meníme zvyky pri nákupe potravín, kozmetiky, čistiacich prostriedkov, ale aj pri vyhadzovaní, a teda triedení odpadu. Avšak pri ďalšom nakladaní s odpadom už nastupuje úloha štátu, ktorú si neplní veľmi ukážkovo. Zaostávame najmä v recyklácii.” Aj podľa Európskej komisie sa vyprodukované a použité plasty vracajú recykláciou na európsky trh len v minimálnych množstvách. Podiel skládkovania a spaľovania je naopak naďalej vysoký. Cieľom Únie do roku 2030 je preto zvýšiť recyklované plastové obaly na 55%.
Podľa Jany Žitňanskej nejde o úplne vylúčenie plastov z obehu. Aj Správa konštatuje, že sú významným a cenným materiálom. Napriek tomu výrobky, ako napríklad jednorazový plastový príbor, vatové tyčinky či slamky na pitie, v blízkej budúcnosti čaká zákaz. Ako však upozorňuje europoslankyňa konkrétne pri slamkách, treba tento zákaz urobiť postupne.
“Jednorazové slamky na pitie sú dôležité pre ľudí s niektorými typmi zdravotného postihnutia. Ostatné náhrady, ktoré dnes trh ponúka a síce kovové, sklenené nie sú pre nich alternatívou, nakoľko nie sú ohybné a nedokážu sa prispôsobiť ich potrebám. Existujú aj iné materiály z ktorých sa slamky vyrábajú, ako napríklad papier, cukrová trstina, či bambus, no ani tieto alternatívy nie sú vyhovujúce. Navyše sú drahšie než plastové, a tak pre väčšinu ľudí so zdravotným postihnutím, alebo chorých, sú cenovo nedostupné.” Podľa Jany Žitňanskej tu nastáva priestor pre výskum, aby sa vynašiel taký materiál na výrobu slamiek, ktorý bude na jednej strane milosrdný voči životnému prostrediu a zároveň aj ekonomicky dostupný.
Každý rok skončí v oceánoch 5 až 13 miliónov ton plastov a situácia je natoľko vážna, že podľa odborníkov bude do roku 2050 v moriach viac plastov ako rýb. Z celkového morského odpadu predstavujú plasty až 80%, z ktorých viac ako polovicu predstavujú plasty na jednorazové použitie. Aj preto Správa podporuje osobitné opatrenia zamedzujúce ich výrobu. Príkladný je aj samotný Európsky parlament, ktorý pred letom oznámil koniec ich používania vo svojich radoch a výrazné zníženie podávania nápojov v plastových fľašiach počas rokovaní.
