Medzinárodné organizácie hodnotia Slovensko. Kde vidia priestor na zlepšovanie?

Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pravidelne monitorujú krajiny a publikujú podrobné analytické dokumenty, ktoré sú výborným zrkadlom fungovania štátu a výkonu ekonomiky v rôznych oblastiach. Na seminári medzinárodné organizácie prezentovali svoje analýzy s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých sa Slovensku darí, ako aj tie, kde vidia priestor na zlepšovanie. Účastníci seminára, ktorý organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku diskutovali o širokom spektre oblastí od makroekonomických ukazovateľov cez daňový systém a trh práce až po sektory ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, ale aj kvalita a efektívnosť verejnej správy.  

Medzinárodné organizácie, ako aj účastníci seminára sa zhodli, že najväčšími výzvami zostáva školstvo, kvalita verejnej správy, situácia na trhu práce, hlavne v spojení s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj nízkou integráciou znevýhodnených skupín a tiež oblasť zdravotníctva.

Seminár otvoril vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. V čisto ženskom ekonomickom paneli diskutovali zástupkyne IMF p. Jesmin Rahman; OECD p. Jarmila Botev, Európskej komisie p. Lívia Vašáková a slovenského Ministerstva financií p. Lucia Šrámková.   

 „Som rád, že sa Európska komisia spolu s Medzinárodným menovým fondom, OECD a Ministerstvom financií  rozhodli nájsť prienik spoločných analýz a pomenovať oblasti, v ktorých vidíme priestor na zlepšovanie, ako aj tie v ktorých sa Slovensku darí.“  povedal na úvod seminára vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Seminár otvoril podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. „Sme krajina ktorá by v roku 2020 chcela dosiahnuť 80% ekonomickej výkonnosti priemeru EÚ. Sme samozrejme krajina, ktorá okrem svojich úspechov má aj svoje problémy. Ja za najväčší problém Slovenska považujem regionálne disparity“, povedal Kažimír.

Vedúca misie IMF pre Slovensko Jesmin Rahman, upozornila, že ďalší rast ekonomiky môže byť z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily limitovaný, no rovnako ako EK aj IMF kladie dôraz na skvalitňovanie inštitúcií a verejnej správy, „Slovenská ekonomika sa teší priaznivému vývoju už niekoľko po sebe nasledujúcich rokov, postaveného na pevných základoch silného rastu HDP na obyvateľa, rekordne nízkej nezamestnanosti a nízkym fiškálnym deficitom. V kontexte rastúceho nedostatku pracovných síl, spomalenia rastu produktivity a rastúceho protekcionizmu v medzinárodnom obchode by sa politiky mali zamerať na zabezpečenie primeranej ponuky kvalifikovanej pracovnej sily a zlepšenie kvality a efektívnosti inštitúcií a verejnej správy.“

Podľa ekonómky OECD Jarmily Botev, „sa slovenská ekonomika nachádza v dobrej ekonomickej kondícii, avšak zaostáva za ostatnými krajinami OECD vo výsledkoch verejných služieb, predovšetkým v oblasti zdravotníctva a školstva. Hlavnou celospoločenskou výzvou zostáva inklúzia marginalizovaných Rómskych komunít, ktorá si vyžaduje neodkladné posilnenie politík podporujúce ich integráciu.“      

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku predstavila vo svojej prezentácií analýzy zo Správy o Slovensku, ktorú Európska komisia každoročne publikuje v rámci Európskeho semestra. EK v týchto ročných správach analyzuje hospodársku a sociálnu situáciu a hodnotí pokrok dosiahnutý v priebehu rokov pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Táto analýza vychádza z intenzívneho dialógu, ktorý na technickej a politickej úrovni prebieha s členskými štátmi i so zainteresovanými stranami. „Slovensku sa v súčasnosti ekonomicky darí, ale západ dobiehame pomalšie. Kľúčové sektory pre dobrý život obyvateľov ako školstvo, zdravotníctvo či verejná správa ostávajú výzvou a Slovensko málo investuje do svojej budúcnosti cez podporu vedy, výskumu, inovácií či digitalizácie,“ dodala Lívia Vašáková.    

„Rastový model založený na lacnej pracovnej sile, daňových stimuloch a významných zahraničných investíciách sa pri súčasnej ekonomickej výkonnosti postupne vyčerpáva“, uviedla riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková. Prioritou ostáva pokračovanie v zvyšovaní efektívnosti na výdavkovej i príjmovej strane verejného rozpočtu, boj proti daňovým únikom a zároveň existuje priestor pre úpravu štruktúry zdanenia smerom k menej škodlivým daniam. V štrukturálnych politikách zostávajú hlavnými výzvami znižovanie dlhodobej miery nezamestnanosti, kvalita regionálneho školstva a efektívnosť zdravotníctva. Reforma systému vzdelávania by v dlhodobom horizonte potenciálne priniesla najvyššie benefity vrátane  inkluzívneho rastového modelu, zlepšenia štrukturálnej pozície verejných financií či zvládnutia automatizácie v priemysle. Nepriamo by ovplyvnila aj kvalitu verejných inštitúcií, ktorých sila je daná ľudských kapitálom a transparentným verejným rozhodovaním. To je možné naplniť dôsledným tlakom na aplikáciu pravidla „dodržuj alebo vysvetľuj“.