Mladých Európanov lákajú školy a práca v zahraničí. Ako sú na tom Slováci?

V dnešnej dobe už štúdium, či práca v zahraničí nepatrí medzi nič výnimočné. Vznik Európskej únie a Schengenského priestoru umožnil voľnejší pohyb osôb bez kontrol na hraniciach, čo ponúklo aj možnosť spoznávať iné kultúry a zvyky. Mnoho ľudí, predovšetkým mladých, dnes opúšťa svoju krajinu, a to či už z dôvodu lepšej práce alebo štúdia. Koľko % obyvateľov únie vo veku do 30 rokov cestuje za štúdiom, či si hľadá prácu za hranicami svojej krajiny? Ako sú na  tom Slováci? Aké sú hlavné dôvody nášho pobytu v zahraničí? Odpovede na tieto otázky sme našli v prieskume Eurobarometer[1], ktorý bol robený medzi ľuďmi vo veku do 30 rokov a na každú otázku  bolo možné uviesť viac odpovedí.

Viac ako štvrtina [26 %] mladých ľudí z európskeho zoskupenia vyrazila, či už za vzdelaním alebo za lepšou prácou, mimo svojej domovskej krajiny. Slováci sú tesne nad priemerom únie, keďže do zahraničia takto vycestovalo 28 % našincov.

Spomedzi európskej 28-ičky má najväčšie zastúpenie ľudí študujúcich či pracujúcich v zahraničí Luxembursko. Až 6 z 10 Luxemburčanov vo veku do 30 rokov volí možnosť odchodu za hranice. Vo väčšine prípadov ide o študentov, vysokoškolákov alebo pracovníkov cez výmenné programy. Naopak najspokojnejší ľudia žijú zjavne v Chorvátsku. Odtiaľ sa ľudia za hranice až tak nehrnú. Iba 13 % mladých opúšťa túto prímorskú krajinu kvôli lepším pracovným príležitostiam či štúdiu za jej hranicami. Podobne je tomu aj na Malte a v Portugalsku.

Prečo odchádzame študovať či pracovať do zahraničia?

Najčastejšími dôvodmi vycestovania za hranice sú zdokonalenie sa v cudzích jazykoch, príležitosť stretnúť nových ľudí a objavovanie iných kultúr a zvykov. Až 63 % mladých Slovákov a 57 % obyvateľov únie tak urobila práve z dôvodu zlepšenia cudzieho jazyka. Takmer polovicu Slovákov zlákala do zahraničia možnosť spoznávať nových ľudí a 43 % z nás túžilo objavovať nové kultúry a zvyky. Medzi ďalšie časté dôvody pre štúdium či prácu v zahraničí patrí rozvoj nových zručností, snaha stať sa nezávislejším či získanie väčšieho rozhľadu čo sa práce aj vzdelania týka.

Približne pätina našich mladých ľudí prekročila slovenské hranice s vidinou lepších pracovných príležitostí. Predpokladajú, že skúsenosti zo zahraničia im pomôžu získať lepšiu prácu a kariérny rast. Európsky priemer je o trochu vyšší, keďže cestové kufre si z tohto dôvodu zbalila zhruba štvrtina obyvateľov únie.

Prečo niektorí odchádzajú do zahraničia a iní tieto skúsenosti nemajú?

Mnohí z nás o štúdiu či práci v zahraničí rozmýšľali alebo dokonca snívali, ale z určitých dôvodov tieto sny nikdy neuskutočnili. Najčastejším dôvodom je to, že človek nedostal príležitosť vycestovať za vzdelaním či prácou do zahraničia. Túto odpoveď uviedla až polovica mladých obyvateľov európskej 28-čky a rovnako aj polovica našincov. Rodinné, osobné a pracovné dôvody boli druhou najčastejšou odpoveďou na otázku, prečo nemáte skúsenosti so štúdiom či prácou v zahraničí. Takto odpovedalo 37 % obyvateľov únie a 31 % Slovákov. Štúdium v zahraničí zväčša nie je vôbec lacnou záležitosťou. Nie je teda prekvapením, že nedostatok financií uviedlo ako dôvod až 37 % Európanov a zhruba pätina Slovákov vo veku do 30 rokov. Medzi ďalšie časté dôvody, pre ktoré našinci nemajú skúsenosti zo zahraničia, patria nedostatočné jazykové znalosti (18 % mladých Slovákov), nedostatok informácií ohľadom postupu a žiadosti (14 %), dlhodobé odlúčenie od domova a rodiny (rovnako 14 %) a obavy, že štúdium bude príliš ťažké (13 %). 

Jedna stará múdrosť hovorí: „Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom“. Ako je to v jednotlivých krajinách únie? Je záujem o učenie sa cudzích jazykov?

Až 68 % mladých Britov ovláda slovom aj písmom iba svoj rodný jazyk. Naopak, takmer každý siedmy Luxemburčan hovorí a píše viac ako troma jazykmi vrátane svojho materinského jazyka. Pravdou ale je, že v tejto krajine je síce luxemburčina národným jazykom, ale úradné jazyky sú až tri – okrem luxemburčiny aj nemčina a francúzština.

Dve pätiny obyvateľov únie vo veku do 30 rokov ovládajú okrem svojho materinského ešte jeden jazyk, približne štvrtina hovorí ešte ďalšími dvoma jazykmi a len desatina viac než tromi. Naopak, približne 20 % Európanov vie len jeden jazyk, teda svoj rodný jazyk. A ako sú na tom Slováci? 40 % dokáže komunikovať, vrátane slovenského, v troch jazykoch, 30 % ovláda dve reči a 20 % hovorí viac ako 3 jazykmi. Len desatina z nás vie komunikovať len v jednom, a to rodnom jazyku.

Takmer každý ôsmy Európan by sa rád učil nové jazyky. Slováci sú na tom rovnako, až 76 % uviedlo, že by sa chcelo učiť cudzí jazyk. Najväčší záujem v priemere za celú európsku 28-ičku je o španielčinu [35 %]. Viac ako štvrtina obyvateľstva by sa rada dohovorila aj nemecky a francúzsky. Taliančina je zaujímavá pre 17 % Európanov. 

Krajina	Mladí ľudia vo veku do 30 rokov študujúci či pracujúci v zahraničí
	% mladých ľudí, ktorí študovali/pracovali v zahraničí	Čo považujú za najväčší prínos svojho štúdia / práce v zahraničí?*
		príležitosť stretnúť nových ľudí	objavovanie iných kultúr a zvykov		stať sa viac nezávislým		rozvoj nových zručností		zlepšovanie jazykov		väčšia šanca získať dobrú prácu
Luxembursko	61	40	41		42		25		39		32
Lotyšsko	42	37	56		9		32		77		27
Cyprus	39	46	39		42		16		25		23
Bulharsko	37	39	43		27		19		51		31
Dánsko	36	34	75		34		14		49		22
Estónsko	36	32	45		41		44		72		23
Rakúsko	36	32	59		27		22		54		26
Taliansko	33	28	42				21		70		19
Írsko	32	45	50		42		26		22		21
Litva	31	33	28		10		27		64		21
Belgicko	30	28	60		33		23		56		16
Švédsko	29	38	56		43		41		42		18
Holandsko	28	28	63		44		27		64		24
Slovensko	28	48	43		20		23		63		19
Česká republika	27	35	50		33		28		74		28
EÚ 28	26	36	54		36		22		57		24
Maďarsko	26	27	40		50		18		57		30
Rumunsko	26	50	31		34		36		38		29
Veľká Británia	26	43	60		38		21		38		27
Nemecko	25	28	63		42		18		64		19
Francúzsko	25	38	65		37		18		61		23
Slovinsko	24	42	27		41		36		55		43
Fínsko	23	30	57		29		17		69		32
Poľsko	22	42	50		22		21		56		30
Španielsko	21	34	50		47		17		64		33
Grécko	17	64	35		20		20		51		18
Malta	15	47	45		56		23		26		32
Portugalsko	14	27	65		45		42		37		25
Chorvátsko	13	41	49		34		23		51		27
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer 466
*maximálne boli možné 3 odpovede

 

[1] Prieskum sa realizoval v apríli 2018 na vzorke viac ako 8 tis. mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov z rôznych sociálnych a demografických  skupín vo všetkých členských štátoch Európskej únie.