EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Mladých Európanov lákajú školy a práca v zahraničí. Ako sú na tom Slováci?
mladi ludia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Mladých Európanov lákajú školy a práca v zahraničí. Ako sú na tom Slováci?

V dnešnej dobe už štúdium, či práca v zahraničí nepatrí medzi nič výnimočné. Vznik Európskej únie a Schengenského priestoru umožnil voľnejší pohyb osôb bez kontrol na hraniciach, čo ponúklo aj možnosť spoznávať iné kultúry a zvyky. Mnoho ľudí, predovšetkým mladých, dnes opúšťa svoju krajinu, a to či už z dôvodu lepšej práce alebo štúdia. Koľko % obyvateľov únie vo veku do 30 rokov cestuje za štúdiom, či si hľadá prácu za hranicami svojej krajiny? Ako sú na  tom Slováci? Aké sú hlavné dôvody nášho pobytu v zahraničí? Odpovede na tieto otázky sme našli v prieskume Eurobarometer[1], ktorý bol robený medzi ľuďmi vo veku do 30 rokov a na každú otázku  bolo možné uviesť viac odpovedí.

Viac ako štvrtina [26 %] mladých ľudí z európskeho zoskupenia vyrazila, či už za vzdelaním alebo za lepšou prácou, mimo svojej domovskej krajiny. Slováci sú tesne nad priemerom únie, keďže do zahraničia takto vycestovalo 28 % našincov.

Spomedzi európskej 28-ičky má najväčšie zastúpenie ľudí študujúcich či pracujúcich v zahraničí Luxembursko. Až 6 z 10 Luxemburčanov vo veku do 30 rokov volí možnosť odchodu za hranice. Vo väčšine prípadov ide o študentov, vysokoškolákov alebo pracovníkov cez výmenné programy. Naopak najspokojnejší ľudia žijú zjavne v Chorvátsku. Odtiaľ sa ľudia za hranice až tak nehrnú. Iba 13 % mladých opúšťa túto prímorskú krajinu kvôli lepším pracovným príležitostiam či štúdiu za jej hranicami. Podobne je tomu aj na Malte a v Portugalsku.

Prečo odchádzame študovať či pracovať do zahraničia?

Najčastejšími dôvodmi vycestovania za hranice sú zdokonalenie sa v cudzích jazykoch, príležitosť stretnúť nových ľudí a objavovanie iných kultúr a zvykov. Až 63 % mladých Slovákov a 57 % obyvateľov únie tak urobila práve z dôvodu zlepšenia cudzieho jazyka. Takmer polovicu Slovákov zlákala do zahraničia možnosť spoznávať nových ľudí a 43 % z nás túžilo objavovať nové kultúry a zvyky. Medzi ďalšie časté dôvody pre štúdium či prácu v zahraničí patrí rozvoj nových zručností, snaha stať sa nezávislejším či získanie väčšieho rozhľadu čo sa práce aj vzdelania týka.

Približne pätina našich mladých ľudí prekročila slovenské hranice s vidinou lepších pracovných príležitostí. Predpokladajú, že skúsenosti zo zahraničia im pomôžu získať lepšiu prácu a kariérny rast. Európsky priemer je o trochu vyšší, keďže cestové kufre si z tohto dôvodu zbalila zhruba štvrtina obyvateľov únie.

Prečo niektorí odchádzajú do zahraničia a iní tieto skúsenosti nemajú?

Mnohí z nás o štúdiu či práci v zahraničí rozmýšľali alebo dokonca snívali, ale z určitých dôvodov tieto sny nikdy neuskutočnili. Najčastejším dôvodom je to, že človek nedostal príležitosť vycestovať za vzdelaním či prácou do zahraničia. Túto odpoveď uviedla až polovica mladých obyvateľov európskej 28-čky a rovnako aj polovica našincov. Rodinné, osobné a pracovné dôvody boli druhou najčastejšou odpoveďou na otázku, prečo nemáte skúsenosti so štúdiom či prácou v zahraničí. Takto odpovedalo 37 % obyvateľov únie a 31 % Slovákov. Štúdium v zahraničí zväčša nie je vôbec lacnou záležitosťou. Nie je teda prekvapením, že nedostatok financií uviedlo ako dôvod až 37 % Európanov a zhruba pätina Slovákov vo veku do 30 rokov. Medzi ďalšie časté dôvody, pre ktoré našinci nemajú skúsenosti zo zahraničia, patria nedostatočné jazykové znalosti (18 % mladých Slovákov), nedostatok informácií ohľadom postupu a žiadosti (14 %), dlhodobé odlúčenie od domova a rodiny (rovnako 14 %) a obavy, že štúdium bude príliš ťažké (13 %). 

Jedna stará múdrosť hovorí: „Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom“. Ako je to v jednotlivých krajinách únie? Je záujem o učenie sa cudzích jazykov?

Viac..  Anna Záborská: Násilie páchané na ženách sa týka nás všetkých

Až 68 % mladých Britov ovláda slovom aj písmom iba svoj rodný jazyk. Naopak, takmer každý siedmy Luxemburčan hovorí a píše viac ako troma jazykmi vrátane svojho materinského jazyka. Pravdou ale je, že v tejto krajine je síce luxemburčina národným jazykom, ale úradné jazyky sú až tri – okrem luxemburčiny aj nemčina a francúzština.

Dve pätiny obyvateľov únie vo veku do 30 rokov ovládajú okrem svojho materinského ešte jeden jazyk, približne štvrtina hovorí ešte ďalšími dvoma jazykmi a len desatina viac než tromi. Naopak, približne 20 % Európanov vie len jeden jazyk, teda svoj rodný jazyk. A ako sú na tom Slováci? 40 % dokáže komunikovať, vrátane slovenského, v troch jazykoch, 30 % ovláda dve reči a 20 % hovorí viac ako 3 jazykmi. Len desatina z nás vie komunikovať len v jednom, a to rodnom jazyku.

Takmer každý ôsmy Európan by sa rád učil nové jazyky. Slováci sú na tom rovnako, až 76 % uviedlo, že by sa chcelo učiť cudzí jazyk. Najväčší záujem v priemere za celú európsku 28-ičku je o španielčinu [35 %]. Viac ako štvrtina obyvateľstva by sa rada dohovorila aj nemecky a francúzsky. Taliančina je zaujímavá pre 17 % Európanov. 

Krajina Mladí ľudia vo veku do 30 rokov študujúci či pracujúci v zahraničí
% mladých ľudí, ktorí študovali/pracovali

v zahraničí

Čo považujú za najväčší prínos svojho štúdia / práce v zahraničí?*
príležitosť stretnúť nových ľudí objavovanie iných kultúr a zvykov stať sa viac nezávislým rozvoj nových zručností zlepšovanie jazykov väčšia šanca získať dobrú prácu
Luxembursko 61 40 41 42 25 39 32
Lotyšsko 42 37 56 9 32 77 27
Cyprus 39 46 39 42 16 25 23
Bulharsko 37 39 43 27 19 51 31
Dánsko 36 34 75 34 14 49 22
Estónsko 36 32 45 41 44 72 23
Rakúsko 36 32 59 27 22 54 26
Taliansko 33 28 42 21 70 19
Írsko 32 45 50 42 26 22 21
Litva 31 33 28 10 27 64 21
Belgicko 30 28 60 33 23 56 16
Švédsko 29 38 56 43 41 42 18
Holandsko 28 28 63 44 27 64 24
Slovensko 28 48 43 20 23 63 19
Česká republika 27 35 50 33 28 74 28
EÚ 28 26 36 54 36 22 57 24
Maďarsko 26 27 40 50 18 57 30
Rumunsko 26 50 31 34 36 38 29
Veľká Británia 26 43 60 38 21 38 27
Nemecko 25 28 63 42 18 64 19
Francúzsko 25 38 65 37 18 61 23
Slovinsko 24 42 27 41 36 55 43
Fínsko 23 30 57 29 17 69 32
Poľsko 22 42 50 22 21 56 30
Španielsko 21 34 50 47 17 64 33
Grécko 17 64 35 20 20 51 18
Malta 15 47 45 56 23 26 32
Portugalsko 14 27 65 45 42 37 25
Chorvátsko 13 41 49 34 23 51 27
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer 466
*maximálne boli možné 3 odpovede

 

[1] Prieskum sa realizoval v apríli 2018 na vzorke viac ako 8 tis. mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov z rôznych sociálnych a demografických  skupín vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

O dac

Odporúčame pozrieť

energeticka unia

EÚ urobila ďalší dôležitý krok smerom k dobudovaniu energetickej únie

Nový rámec pravidiel prevencie kríz dodávok elektriny, prípravy na ne a ich riadenia bude viesť …