EuropskeNoviny.sk
Štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Františka Ružičku vymenovala vláda SR do funkcie v polovici septembra 2018. Do jeho portfólia spadá predovšetkým agenda európskych záležitostí a v súčasnosti aj predsedníctvo Slovenska vo Vyšehradskej štvorke.
Máte za sebou takmer tri desaťročia skúseností v diplomatickej službe. Z Vášho doterajšieho pôsobenia spomeniem napríklad Varšavu, Prahu, donedávna ste boli šéfom kancelárie predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN a ministra zahraničia Miroslava Lajčáka. Z dráhy skúseného diplomata ste pred mesiacom presadli na politickú „stoličku“ štátneho tajomníka. Ako ste sa chopili tejto úlohy?
Bol to intenzívny mesiac. Nemal som vôbec priestor zamýšľať sa nad tým, ako plynie čas. Vír udalostí ma okamžite zaviedol na rokovania šerpov, na rokovania Rady pre všeobecné záležitosti, Európsku radu v Salzburgu, kde sa už riešili konkrétne otázky.
Na Slovensko ste sa z New Yorku vrátili po šiestich rokoch. Zaskočila Vás niektorá z tém, ktorú máte v súčasnosti na stole?
Vzhľadom na to, že som problematiky, ktorým sa venujem, sledoval aj z New Yorku, ma tieto témy neprekvapili. Prekvapili ma však niektoré fenomény, ktoré musíme vyriešiť. Jedným z nich je komunikácia, druhým je potreba zvýšenia dôvery, tretím fragmentácia Európskej únie v porovnaní s tým, ako vyzerala napríklad pred desiatimi rokmi. V zásade si ale myslím, že projekt EÚ prináša konkrétne výsledky a v konečnom výsledku sa dokáže z týchto všetkých problémov a kríz, cez ktoré prešiel, vystrábiť a byť dokonca silnejší.
Vrátim sa ešte k spomenutým šerpom. Čo znamená tento výraz v diplomatickom jazyku a aké konkrétne úlohy Vám ako šerpovi prislúchajú?
Pojem “šerpa” je prenesene nosič informácií. Reálne mám za úlohu zastupovať Slovensko na rokovaniach k príprave európskych samitov. Sú to okrem iného rokovania o otázke brexitu, tlmočím stanoviská Slovenskej republiky a následne informujem predsedu vlády o tom, akým spôsobom sa rokovania vyvíjajú, aké je moje hodnotenie danej situácie a ako vidím ďalšie smerovanie.
Agendu Európskej únie na poste štátneho tajomníka ste prebrali po, dnes už veľvyslancovi vo Washingtone, Ivanovi Korčokovi. Ten spustil diskusnú platformu s verejnosťou v regiónoch Slovenska o aktuálnych témach a vývoji v EÚ. V tejto súvislosti sa vyjadril, že je to nadstavba práce rezortu diplomacie. Plánujete v tomto projekte pokračovať, prípadne, čo od neho očakávate?
Určite chceme aj naďalej pokračovať v tomto úspešnom projekte. Stretávame sa s mladými ľuďmi, s verejnosťou a sme exponovaní rozličným otázkam. Niektoré sú aj nečakané, zložitejšie. Nemyslím tým, že sú mienené zle. Skôr naopak, je to otázka záujmu a zvedavosti ľudí, ako sa dopátrať pravdy. Chceme ísť aj do ďalších miest, chceme vyzývať ľudí k dialógu, aby nám dávali spätnú väzbu nielen vo forme otázok, ale aj vo forme návrhov.
Slovensko predsedá formátu V4. Je to príležitosť na zmiernenie napätia medzi úniou a týmto regionálnym zoskupením? Aké úlohy nám z predsedníctva vyplývajú?
Chceme V4 priblížiť k únii. Chceme, aby bola skutočne konštruktívnym a rešpektovaným partnerom pre Európsku úniu. Nechceme, aby na zoskupenie V4 pozerali členské štáty v duchu „čo zase tie nové krajiny prinášajú“. My a priori nechceme prinášať nič, čo je protieurópske. Naopak, slovenské predsedníctvo chce ukázať, že sa vieme v rámci tohto zoskupenia dohodnúť a dať zmysluplný návrh, ktorý by mal smerovať k tomu, aby sme dosiahli kompromis aj v širšom formáte. Predovšetkým chceme tlmočiť záujmy nášho regiónu, z ktorého pochádzame. Historický vývoj v jednotlivých častiach Európy nebol rovnaký. Rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami preto stále zostávajú a je potrebné ich nielen akceptovať, ale aj riešiť.
Znie to už ako klišé, ale Vyšehradská štvorka sa v Bruseli používa ako takmer nadávka. Najviac pranierované krajiny sú Maďarsko a Poľsko. Dôvodom je podozrenie z nerešpektovania zásad primárneho práva EÚ, a teda princípov a hodnôt, na ktorých je únia založená. Ako sa k tejto citlivej problematike stavia Slovensko?
Slovenská republika vstupovala do Európskej únie s jasným cieľom, z jasných príčin a dôvodov. Zaviazali sme sa dodržiavať hodnoty, ktoré EÚ vyznáva. Tie hodnoty by v každom prípade mali byť zachované a rešpektované. Samozrejme, tieto procesy veľmi pozorne sledujeme, študujeme ich. V zásade podporujeme obidve strany k dialógu, avšak nevchádzame do kompetencie ani jednej zo strán. Boli by sme radi, aby sa v dialógu vyriešili otázky, ktoré trápia Komisiu alebo daný členský štát (Maďarsko a Poľsko, pozn. red.). Najmä však chceme, aby sa dodržiavali inštitucionálne a procedurálne pravidlá, to znamená, aby nedochádzalo k zneužívaniu pravidiel alebo k vytváraniu dvojitých štandardov.
Tri premisy, z ktorých vychádzame teda sú: absolútny rešpekt k tomu, čo EÚ predstavuje v hodnotách, po druhé podpora dialógu medzi krajinami, ktoré sú zainteresované v spore vrátane našich partnerov z krajín V4 a po tretie, aby všetky tieto dialógy prebiehali štandardným spôsobom, na ktorom sme sa v rámci EÚ dohodli.
Budúci rok bude v znamení volieb do Európskeho parlamentu. Z histórie vnímame, že o ne občania na Slovensku nejavia veľký záujem. Plánuje sa rezort zahraničia zapojiť do komunikačnej kampane o význame volieb do EP?
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR podporí v každom možnom ohľade – aj konkrétnymi aktivitami komunikačnú kampaň Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR. Na takejto spolupráci sme sa dohodli v lete tohto roka a Informačná kancelária Európskeho parlamentu už v tomto smere začala aktívne konať. Podporujeme napríklad internetovú kampaň #terazidemvoliť / This time I am voting (celo-EU-rópska kampaň) na zvýšenie účasti mladých vo voľbách do EP z katastrofických 6% v r. 2014 (resp. 3% vysokoškolákov).
Využívame sociálne siete, na každom z národných konventov v regionálnych sídlach v rámci dlhodobého projektu strategickej komunikácie #MYSMEEU predkladáme mladým argumenty, prečo je v ich záujme ísť voliť. Chceme byť optimisti a veríme, že k voľbám príde podstatne viac občanov ako naposledy.
