EuropskeNoviny.sk
Návrh, ktorý sa svojom jeho zrode javil ako zlý vtip, je už v prvom čítaní schválenou absurditou a obchodné reťazce ho budú musieť zrejme vo výške 2,5 % od budúceho roku odvádzať. O nezmyselnosti a negatívnych dopadoch tohto odvodu som už písala TU, rovnako som sa snažila vstúpiť do svedomia v parlamente predkladateľom a všetkým tým, ktorí sa za túto hlúposť chystali zahlasovať (viac TU). O tom, že to prinesie okrem zvýšenia cien potravín aj problémy s Európskou komisiou, sme zas informovali na tlačovej besede (viac TU). Všetko zbytočne. Pretože argumenty sú to posledné, čo predkladateľov uprednostňujúcich kombináciu lobizmu a populizmu zaujíma.
Posledné desaťročie si nedobrovoľne zvykáme na rétoriku „zlí podnikatelia“, „tvrdí kapitalisti“ a „nenásytní zamestnávatelia“. Tí sa, samozrejme, ešte delia „na tých ICH ľudí“ a „tých druhých“, pretože všetci dobre vieme, že na tomto svete si, žiaľ, nie sme pred mocnými všetci rovní. Zvykáme si aj na to, že keď sa ekonomike darí a vládni predstavitelia deklarujú, že by sa malo dariť aj ľuďom, pribudne im alebo sa zvýši nejaká daň či zavedie odvod alebo poplatok. Ale nie všetkým.
Najnovšie tu máme ešte jedno ad-hoc „vládne“ delenie. Dobrí hotelieri a majitelia lyžiarskych vlekov, ktorým treba pomáhať a zlých obchodníkov s potravinami, ktorých treba dodatočne zdaniť. Prečo? No pretože vraj majú. Reťazce majú, treba im zobrať a slovenskí výrobcovia nemajú, tým treba dať. No ale to, ako sa má „slovenským výrobcom dať“ nie je až také jasné. Vyzbieraný odvod má skončiť v nejakom ministerskom marketingovom fonde, odkiaľ nie je jasné, komu a za akých podmienok poputuje. Ale podporiť sa má marketing a nákupný patriotizmus, nie samotná výroba. Koho zaujíma, že slovenskí výrobcovia najprv musia mať možnosť niečo za rozumných podmienok s konkurencieschopnými nákladmi vyrobiť a potom sa môžu starať o nejaký marketing? Koho zaujíma, že zdražejú potraviny ako prirodzený dôsledok štátom vynútených zvýšených nákladov a tie zvýšené ceny bude musieť niekto zaplatiť? Zatiaľ nikoho. Rovnako, ako pekárov príliš nezaujímalo, keď štát zvyšoval minimálnu mzdu a zavádzal nočné príplatky, o ktoré dnes chcú navýšiť ceny svojich pekárenských produktov. Mnohí sa vtedy tešili na zvýšené príjmy, no dnes nedokážu svoje výrobky za zvýšené ceny predávať. Reťazce sa im totiž bránia a konflikt je na svete (viac TU). Konflikt medzi pekármi a reťazcami, ktorý spôsobila vláda. A do toho dobrí hotelieri, ktorým treba pomáhať. Kto zas zaplatí toto? No predsa firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Lebo oni tiež vraj majú. Ale zas nie všetky. Len tie, čo zamestnávajú viac ako 49 ľudí. Prečo? Lebo len tie majú. Zrejme viac ako hotelieri. Strácate sa v tom?
Podobných príkladov, ako táto otrasná vláda funguje, je mnoho. Niekde zatne a keď to začne príliš krvácať, ide zachraňovať. Potom zatne inde, lebo títo drevorubači to majú povahe. No opäť to niekde krváca. Tnú a kradnú ako posadnutí. A takto to ide dokola.
Kde toto skončí? Verím, že v čase, kedy bude SaS súčasťou vlády a budeme mať možnosť tieto hlúposti zrušiť.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.
