EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ĽUDIA / Čo je pre Slovensko lepšie? Letný alebo zimný čas?
cas, hodinky
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Čo je pre Slovensko lepšie? Letný alebo zimný čas?

Zrušenie striedania času je z pohľadu politických zástupcov aj odborníkov dobrým krokom. Ukázalo to aj Regionálne diskusné fórum, ktoré zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku  dnes (v piatok) v Bratislave.

Pri súčasnej úprave sa v Európskej únii (EÚ) dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla, a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy zorganizovala Európska komisia v lete 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 % respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Ako upozornila europoslankyňa Anna Záborská (EPP), počet ľudí zapojených do tejto konzultácie v rámci EÚ viac ako štvornásobne prekonal počet jedného milióna podpisov, ktorý je potrebný na iniciovanie zmeny legislatívy v Únii. Podľa Záborskej však bola zároveň potrebná aj dopadová štúdia, ktorá v tomto prípade absentovala.

Europoslanec József Nagy (EPP) v diskusii o letnom a zimnom čase zdôraznil potrebu zohľadnenia geografických rozdielov v Európe pri konečnom rozhodnutí. „Najväčšou prioritou je zdravie a určenie konkrétneho času v jednotlivých krajinách by malo byť otázkou konzultácií,“ povedal počas diskusie europoslanec Vladimír Maňka.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Podľa Kristiána Baráta, vedúceho kvantitatívnych analýz a systémov ZSE však  momentálne cenu energie určujú predovšetkým ceny vstupných komodít a vďaka vývoju inteligentných a úsporných systémov otázka úspory nákladov na energie aktuálne ustupuje do úzadia.

Hlavnou témou diskusie však bola otázka vplyvu zmien času na zdravie občanov. Vplyv striedania času na psychiku potvrdili aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a PhDr. Tatiana Lesayova, odborníčka na pracovnú psychológiu. To platí aj z pohľadu zamestnávateľov. „Pre firmy je omnoho dôležitejšie to, aby zamestnanci boli v psychickej pohode,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten zároveň spolu s prezidentom Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines Petrom Sádovským zdôraznil potrebu koordinácie času, ktorý si jednotlivé krajiny zvolia a to najmä z pohľadu susedných krajín.

V polovici septembra 2018 navrhla Európska komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času. Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu Komisie povinné do apríla 2019 oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas.

Posledná povinná zmena na letný čas by prebehla v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Potom by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.

Viac..  Lajčák zatiaľ nerozmýšľal nad pozíciou generálneho tajomníka Rady Európy

V aktuálnom stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k návrhu európskej smernice sa uvádza, že by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Slovenská republika však podľa stanoviska bude presadzovať vzájomnú koordináciu a zosúladenie sa aspoň medzi susednými členskými štátmi a tiež posunutie účinnosti smernice z dôvodu navrhovanej príliš ambicióznej transpozičnej lehoty. Po ukončení pripomienkovania stanoviska ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.

Je súčasná úprava letného času v EÚ vyhovujúca?

Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie. Z dostupných dôkazov vyplýva nasledovné:

  • Vnútorný trh: Zistenia sa v tomto štádiu zhodujú len na jednom: nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovala preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a službami.
  • Energetika: Hoci išlo o jeden z hlavných dôvodov zavedenia letného času, výskum naznačuje, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná. Závery sa, ale líšia aj v závislosti od faktorov ako napríklad geografická poloha.
  • Zdravie: Odhaduje sa, že letný čas má pozitívny vplyv, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. Závery chronobiologického výskumu však na druhej strane naznačujú, že vplyv týchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Dôkazy o celkovom vplyve na zdravie (po zohľadnení predpokladaných pozitívnych a negatívnych účinkov) sú nejednoznačné.
  • Bezpečnosť na cestách: Neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd. Nedostatok spánku spôsobený jarným časovým posunom by teoreticky mohol riziko nehôd zvýšiť. Na druhej strane panuje názor, že dlhšie letné večery vplývajú na cestnú bezpečnosť pozitívne. Všeobecne však možno len ťažko izolovať ostatné faktory a nehodovosť priamo spojiť s účinkami letného času.
  • Poľnohospodárstvo: Minulé obavy o narušenie biorytmu zvierat a zmeny harmonogramu dojenia v dôsledku časového posunu sa z veľkej časti odbúrali nástupom nových technológií, umelého osvetlenia a automatizácie. V lete môže byť hodina svetla navyše výhodou, keďže sa dá dlhšie pracovať vonku (napr. obrábanie polí a žatva).

O dac

Odporúčame pozrieť

obnovitelna energia

Do roku 2030 by sme mali mať v EÚ aspoň 32% obnoviteľnej energie

Európsky parlament sa chystá hlasovať o nových európskych cieľoch, ktoré by mali zvýšiť energetickú účinnosti …