EuropskeNoviny.sk
Rast v eurozóne sa má spomaliť z 10-ročného maxima na úrovni 2,4 % v roku 2017 na 2,1 % v roku 2018, pričom v rokoch 2019 a 2020 treba počítať s ďalším poklesom na 1,9 %, resp. 1,7 %. Tieto čísla vyplývajú z aktuálnej hospodárskej prognózy. Rovnaký vývoj sa očakáva v EÚ27, v prípade ktorej prognóza rastu dosahuje v roku 2018 úroveň 2,2 %, v roku 2019 úroveň 2,0 % a v roku 2020 úroveň 1,9 %.
V minulom roku prevládala na celom svete mimoriadne priaznivá hospodárska situácia, ktorá prospievala silnej hospodárskej činnosti a napomohla investíciám tak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. Napriek väčšej neistote sa predpokladá, že všetky členské štáty budú naďalej rásť, hoci pomalším tempom, a to vďaka výraznej domácej spotrebe a silným investíciám. Ak nedôjde k významnejším otrasom, v Európe by mal pokračovať hospodársky rast, ktorý presiahne úroveň svojho potenciálu, pričom by mala naďalej klesať nezamestnanosť a výrazným spôsobom rásť počet pracovných miest. Tento základný scenár však závisí od čoraz väčšieho počtu vzájomne prepojených rizík, že optimistické scenáre sa nenaplnia.
Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „Všetky ekonomiky EÚ by mali v tomto aj nasledujúcom roku rásť, a to prinesie viac pracovných miest. Objavuje sa však neistota a vonkajšie aj vnútorné riziká, čo si začína vyberať svoju daň na tempe hospodárskej činnosti. Musíme zostať ostražití a usilovnejšie pracovať na posilňovaní odolnosti našich ekonomík. Na úrovni EÚ to znamená prijímať konkrétnejšie rozhodnutia o ďalšom posilnení hospodárskej a menovej únie. Ešte podstatnejšia je vnútroštátna úroveň, kde treba budovať fiškálne rezervy a znižovať dlh, pričom treba zabezpečiť, aby prínosy rastu pocítili aj najzraniteľnejší členovia spoločnosti.“
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: „Európskej ekonomike sa darí dobre, no dochádza k postupnému utlmovaniu rastu. Predpokladáme, že tento trend bude trvať nasledujúce dva roky, keďže nezamestnanosť naďalej klesá na úrovne, ktoré sme zaznamenali naposledy pred krízou. Verejný dlh v eurozóne sa bude naďalej znižovať, pričom deficit zostane výrazne pod úrovňou 1 % HDP. V čoraz neistejšom medzinárodnom prostredí však politici z Bruselu aj hlavných miest členských štátov musia zabezpečiť, aby bola eurozóna dostatočne silná na to, aby dokázala čeliť akémukoľvek budúcemu vývoju.“
Domáci dopyt motorom rastu
Rast v Európe bude tlmiť narastajúca globálna neistota, medzinárodné obchodné napätie a vyššie ceny ropy. Po rokoch značného rastu zamestnanosti by k tomuto utlmeniu mohli prispieť aj vyhliadky spomaľovania rastu na trhu práce a rastúce obmedzenia na strane ponuky v niektorých členských štátoch.
Faktory prispievajúce k rastu by mali byť čoraz viac sústredené na domácej úrovni: súkromnej spotrebe by sa malo dariť vďaka silnejšiemu rastu miezd a fiškálnym opatreniam v niektorých členských štátoch. Predpokladá sa zároveň, že na investície budú aj naďalej priaznivo vplývať podmienky financovania a vysoká miera využívania kapacít. Po prvýkrát od roku 2007 sa očakáva, že investície v roku 2019 vo všetkých členských štátoch porastú.
Po zohľadnení všetkých týchto faktorov by hrubý domáci produkt (HDP) vo všetkých členských štátoch mal i naďalej rásť, ale tempo sa bude zrejme spomaľovať a podľa všetkého bude slabšie, než sa predpokladalo v lete.
Nezamestnanosť ďalej klesá
Podmienky na trhu práce sa v prvej polovici roku 2018 naďalej zlepšovali a rast zamestnanosti zostával stabilný aj napriek ochladeniu hospodárskeho rastu.
Pokračujúci rast a realizácia štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch by mali aj naďalej prispievať k tvorbe pracovných miest. Nezamestnanosť by mala naďalej klesať, i keď pomalšie než v minulosti, pretože rast zamestnanosti bude v konečnom dôsledku tlmený čoraz výraznejším nedostatkom pracovníkov a pomalším hospodárskym rastom.
V eurozóne sa predpokladá pokles nezamestnanosti na 8,4 % v tomto roku a až na 7,9 % v roku 2019 a 7,5 % v roku 2020. Nezamestnanosť v EÚ27 má podľa prognóz dosiahnuť v tomto roku mieru 7,4 %, v roku 2019 by mala klesnúť na 7 % a v roku 2020 ďalej na úroveň 6,6 %. Znamenalo by to najnižšiu mieru nezamestnanosti, aká bola zaznamenaná od začiatku každomesačného zaznamenávania tohto ukazovateľa v januári 2000.
Inflácia v dôsledku cien ropy
Celková inflácia má v prognózovanom období zostať mierna. V eurozóne by mala dosiahnuť 1,8 % v rokoch 2018 a 2019 a spomaliť sa na 1,6 % v roku 2020.
Zvýšenie cien ropy vyhnalo tohtoročnú infláciu nahor a silné pozitívne bázické efekty budú podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku budúceho roka. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a nespracovaných potravín, je v tomto roku zatiaľ relatívne nevýrazná, ale predpokladá sa, že v roku 2020 sa prejaví ako hlavný faktor celkovej inflácie, keďže na čoraz napätejších trhoch práce dochádza k rastu miezd.
Verejné financie: úroveň dlhu sa znižuje a súhrnný deficit verejných financií eurozóny je aktuálne pod úrovňou 1 %
Predpokladá sa, že deficit verejných financií eurozóny bude v tomto roku naďalej klesať voči HDP, a to vďaka nižším úrokovým výdavkom. Tento pokles by sa mal zastaviť v budúcom roku prvýkrát od roku 2009, keďže zámery fiškálnej politiky naberú v roku 2019 mierne expanzívny smer a zhruba neutrálne zostanú až v roku 2020. Deficit verejných financií eurozóny sa má podľa predpokladov zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 0,8 % v roku 2019, pričom v roku 2020 klesne na 0,7 %. Deficit verejných financií EÚ27 sa má podľa očakávaní zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 0,8 % v roku 2019, pričom v roku 2020 klesne na 0,6 %. Celkovým trendom je naďalej výrazné zlepšovanie oproti situácii spred 10 rokov (rok 2009), keď deficit dosiahol vrchol na úrovni 6,2 % v eurozóne a 6,6 % v celej EÚ.
V eurozóne a takmer vo všetkých členských štátoch sa bude podľa prognóz naďalej znižovať pomer dlhu k HDP, k čomu budú prispievať aj primárne prebytky znižujúce dlh a pokračujúci rast. Pomer dlhu eurozóny k jej HDP by mal klesnúť z úrovne 86,9 % v roku 2018 na 84,9 % v roku 2019 a 82,8 % v roku 2020, pričom v porovnaní s vrcholom v roku 2014 na úrovni 94,2 % ide o pokles. Miera zadlženosti verejnej správy v EÚ27 by mala klesnúť z 80,6 % HDP v roku 2018 na 78,6 % v roku 2019 a 76,7 % v roku 2020.
Výhľad zahmlieva veľa prepojených rizík a neistota
Prognózu sprevádza veľká miera neistoty a veľa vzájomne súvisiacich rizík horšieho než očakávaného vývoja. Ak sa niektoré z týchto rizík skutočne prejavia, ostatné sa môžu znásobiť a ich dôsledky budú silnejšie.
Prehriatie v USA, ktoré súvisí s procyklickým fiškálnym stimulom, by mohlo viesť k rýchlejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb, než sa očakáva, čo by malo veľa negatívnych účinkov presahujúcich mimo USA. Postihli by najmä rozvíjajúce sa trhy, ktoré sú citlivé na zmeny kapitálových tokov a vystavené vplyvu dlhu denominovaného v USD. Na finančných trhoch by sa mohlo začať zvyšovať napätie. Vzhľadom na silné obchodné väzby a expozíciu bánk by to mohlo zasiahnuť aj EÚ.
Očakávané prehĺbenie deficitu bežného účtu v USA by mohlo vyvolať aj ďalšie obchodné napätie s Čínou. Vzhľadom na úroveň podnikových dlhov a finančnú zraniteľnosť by sa tým zvýšilo riziko neriadeného vývoja v Číne. Akékoľvek zvýšenie obchodného napätia by poškodilo aj EÚ, keďže by došlo k naštrbeniu dôvery, investícií a jej výraznej angažovanosti v globálnych hodnotových reťazcoch.
V rámci EÚ je možné, že pochybnosti v súvislosti s kvalitou a udržateľnosťou verejných financií vo vysoko zadlžených členských štátoch by sa preniesli aj do domácich bankových sektorov, čo by vyvolalo obavy o finančnú stabilitu a nepriaznivo ovplyvnilo hospodársku činnosť.
Napokon treba pripomenúť, že stále pretrvávajú riziká súvisiace s výsledkom rokovaní o brexite.
V prípade Spojeného kráľovstva bol na roky 2019 a 2020 použitý čisto teoretický predpoklad
Na účely porovnávania v čase je v prognózach zahrnutých všetkých 28 členských štátov vrátane Spojeného kráľovstva. Vzhľadom na pokračujúce rokovania o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ vychádzajú naše prognózy z čisto teoretického predpokladu, že sa obchodné vzťahy medzi EÚ27 a Spojeným kráľovstvom nezmenia. Tento predpoklad slúži len na účely prognózy a nemá žiadny vplyv na prebiehajúce rokovania na základe článku 50.
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru odborných predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2018. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. Pokiaľ politiky nie sú dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované, v odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym politickým zmenám.
Ďalšia prognóza Európskej komisie sa bude týkať aktualizácie odhadu HDP a inflácie v priebežnej zimnej hospodárskej prognóze vo februári 2019.
Od tohto roku začala Európska komisia opäť uverejňovať dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú) za rok namiesto troch súhrnných prognóz v zime, na jar a na jeseň, ktoré každoročne uverejňovala od roku 2012. Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty a eurozónu, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ. Zmena je návratom k predchádzajúcemu modelu prognóz Komisie a zosúlaďuje sa ňou harmonogram prognóz Komisie s postupmi ďalších inštitúcií (napr. Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
