Domov / POLITIKA / Komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok
komisia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok

Komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, vydala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov na rok 2019 a v prípade Talianska potvrdila, že je v mimoriadne závažnom nesúlade s Paktom stability a rastu; Grécko sa po prvýkrát zapojilo do európskeho semestra.

Cyklus koordinácie hospodárskych a sociálnych politík európskeho semestra 2019 začína v podmienkach naďalej pozitívneho, ale menej dynamického rastu a v atmosfére značnej neistoty. Od roku 2014 sa podarilo veľa dosiahnuť, ale treba sa ďalej usilovať o podporu rastu a zamestnanosti a zároveň zvyšovať odolnosť hospodárstiev členských štátov. Na úrovni EÚ si to vyžaduje rozhodnutia, ktoré posilnia hospodársku a menovú úniu. Na národnej úrovni je naliehavo potrebné využiť súčasný trend rastu na vybudovanie fiškálnych rezerv a zníženie dlhu. Investičné a štrukturálne reformy by sa mali ešte viac zamerať na zvýšenie produktivity a rastového potenciálu. Vďaka takým opatreniam vzniknú podmienky na udržanie makrofinančnej stability a dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ. To podnieti tvorbu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest, rozšírenie sociálnej spravodlivosti a zvýšenie životnej úrovne Európanov.

Balík vychádza z hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2018 a nadväzuje na priority vytýčené predsedom Junckerom v prejave o stave Únie v roku 2018.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „Európa zažíva hospodársky priaznivé obdobie, ale zvyšovanie rizík napovedá, že to nebude trvať večne. Krajiny EÚ potrebujú dômyselne cielené investície a oživenie reforiem, aby sa upevnili základné piliere rastu a zvýšila produktivita. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, nastal čas znížiť úrovne verejného dlhu a znovu vybudovať fiškálne rezervy. Tak získame manévrovací priestor, ktorý budeme potrebovať pri ďalšom poklese. Zároveň by sme mali pokročiť v prehlbovaní európskej hospodárskej a menovej únie.“

Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová povedala: Hospodárske oživenie v posledných rokoch prinieslo mimoriadny nárast pracovných miest, takže nezamestnanosť dosahuje rekordné minimá. Zároveň je na trhu práce čoraz viac ľudí. Dosiahli sme rekordnú mieru hospodárskej aktivity, v ktorej sme dokonca prekonali USA. Súčasné podmienky nám umožňujú zvýšiť investície do spoločnosti, do našich ľudí, aby toto oživenie pretrvalo a aby z neho prosperovali všetci – aj budúce generácie.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti uviedol: „Hospodárstvo EÚ naďalej rastie zdravým tempom. Dnešné politické odporúčania Komisie majú za cieľ, aby si zachovalo silu a nabralo na odolnosti, pretože v čoraz neistejšom globálnom kontexte nemôžeme nič považovať za samozrejmosť. Dlhodobá prosperita eurozóny si vyžaduje nielen zdravé verejné financie, ale aj konkurencieschopné hospodárstva a inkluzívnu spoločnosť.“

Minuloročná výnimočne priaznivá hospodárska situácia a nízke úrokové sadzby prispeli k zvýšeniu rastu, zamestnanosti a investícií, ako aj k zníženiu dlhu v EÚ a eurozóne. Predpokladá sa, že všetky členské štáty budú vďaka sile domácej spotreby a investícií naďalej rásť, hoci pomalším tempom. Ak nedôjde k významnejším otrasom, v Európe by mal pokračovať hospodársky rast, ktorý presiahne úroveň svojho potenciálu, takisto by mala ďalej klesať nezamestnanosť a rásť počet pracovných miest. Stav verejných financií členských štátov eurozóny sa výrazne zlepšil a súhrnný deficit verejných financií v eurozóne dosahuje menej ako 1 %. Napriek tomu je dlh niekoľkých krajín ešte stále vysoký. Keďže hospodárstvo ďalej rastie, je čas budovať fiškálne rezervy potrebné pri ďalšom poklese na zmiernenie prípadných dopadov na zamestnanosť a sociálne veci.

Ročný prieskum rastu 2019

V ročnom prieskume rastu (RPR), ktorý stanovuje všeobecné hospodárske a sociálne priority na nadchádzajúci rok, sa EÚ a jej členským štátom adresuje výzva, aby rozhodnými a koordinovanými politickými opatreniami smerovali k inkluzívnemu a udržateľnému rastu. Na národnej úrovni by sa politické úsilie malo zamerať na vysoko kvalitné investície a reformy, ktoré zvyšujú rast produktivity, začleňovanie a kapacity inštitúcií, a zároveň na záruky makrofinančnej stability a zdravých verejných financií. Na úrovni EÚ je prioritou prehĺbenie jednotného trhu, dobudovanie štruktúry hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a účinnejšie uplatňovanie zásad európskeho piliera sociálnych práv.

Správa o mechanizme varovania 2019

V správe o mechanizme varovania (SMV), ktorá má za úlohu ako detekčné zariadenie hľadať makroekonomické nerovnováhy, sa určilo 13 členských štátov, ktoré majú byť v roku 2019 predmetom hĺbkového preskúmania. Pri preskúmaní sa zistí, či naozaj vykazujú makroekonomické nerovnováhy. Hĺbkové preskúmanie v roku 2019 sa bude automaticky vzťahovať na tie členské štáty, ktoré vykazovali makroekonomické nerovnováhy v predošlom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN). Ide o tieto štáty: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Hĺbkovému preskúmaniu budú podrobené aj Grécko a Rumunsko.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2019

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti, v ktorej sa analyzuje zamestnanosť a sociálna situácia v Európe, poukazuje na pokračovanie tvorby pracovných miest, znižovanie nezamestnanosti a zlepšovanie sociálnej situácie v celej EÚ. V správe sa uvádzajú aj poznatky získané pri zostavovaní sociálneho prehľadu, v ktorom sa analyzujú výsledky členských štátov v súvislosti s dodržiavaním zásad Európskeho piliera sociálnych práv.

V druhom štvrťroku 2018 bolo v EÚ zamestnaných 239 miliónov osôb, čo je najvyšší počet, aký sa kedy zaznamenal. Od začiatku Junckerovej Komisie bolo vytvorených približne 12 miliónov pracovných miest. Podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa v roku 2017 výrazne znížil – v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa chudoby alebo sociálneho vylúčenia zbavilo viac ako päť miliónov ľudí. Celkový počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením klesol pod predkrízovú úroveň.

Hospodárske oživenie však ešte stále nepreniklo ku všetkým skupinám spoločnosti. Miera zamestnanosti starších pracovníkov sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila, ale v prípade mladých ľudí, osôb s nízkou kvalifikáciou a osôb s migrantským pôvodom je zamestnateľnosť vo viacerých členských štátoch naďalej zložitá. Účasť žien na trhu práce neustále rýchlo rastie, čo sa však ešte nepremietlo do výrazného poklesu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov.

Príjmy domácností rastú, ale v niektorých členských štátoch sú ešte stále nižšie ako pred krízou. V roku 2018 došlo k oživeniu reálneho rastu miezd, ktorý však ostáva pod úrovňou rastu produktivity a je stále nižší, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na pozitívny vývoj na trhu práce a hospodársku výkonnosť. Inými slovami nerovnosť a chudoba naďalej vyvolávajú obavy.

Odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny

Odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny, v ktorom sa stanovujú konkrétne opatrenia so zásadným vplyvom na fungovanie eurozóny, sa zjednodušilo tak, aby cielenejšie riešilo kľúčové výzvy. V odporúčaní sa zdôrazňuje potreba politík, ktoré by podporovali inkluzívny a udržateľný rast a zlepšovali odolnosť, obnovu rovnováhy a konvergenciu v eurozóne. Odporúča, aby štáty uprednostnili reformy, ktoré zvyšujú produktivitu a potenciál rastu, prehlbujú jednotný trh, zlepšujú podnikateľské prostredie, podporujú investície a zlepšujú trh práce.

Komisia odporúča zlepšiť kvalitu a štruktúru verejných financií a obnoviť fiškálne rezervy, aby sme v prípade ďalšieho poklesu mali manévrovací priestor. Členské štáty s deficitom bežného účtu by sa mali usilovať o zvýšenie produktivity a zníženie zahraničného dlhu. Členské štáty s prebytkami bežného účtu by mali zlepšiť podmienky na podporu investícií a rastu miezd.

Komisia odporúča presunúť daňové zaťaženie z práce a posilniť vzdelávacie systémy, investície do zručností, ako aj účinnosť a primeranosť aktívnych politík trhu práce a systémov sociálnej ochrany. Je to v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv.

Viac..  EÚ vyzýva na zintenzívnenie politických opatrení na ochranu morí a oceánov

Komisia zároveň vyzýva na rýchle dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie v súlade s jej návrhmi, a to aj s programom na podporu reforiem a európskym nástrojom stabilizácie investícií v zmysle návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Okrem toho sa odporúča pokračovať v budovaní bankovej únie vrátane sfunkčnenia zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a zriadenia európskeho systému ochrany vkladov. Takisto by sa v záujme ďalšej finančnej integrácie mal upevniť európsky regulačný a dozorný rámec. Pokiaľ ide o zlyhané úvery, mali by sme sa ďalej usilovať o zníženie ich úrovne a zabrániť ich vzniku v budúcnosti. Pre dobudovanie bankovej únie je naďalej rozhodujúce, aby sa do konca roka 2018 prijal balík opatrení v oblasti bankovníctva z novembra 2016. Dokončenie bankovej únie a skutočná únia kapitálových trhov prispejú k integrácii finančného sektora, ktorý posilní medzinárodné postavenie eura, aby lepšie zodpovedalo významu eurozóny vo svete.

Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny

Komisia takisto prijala stanoviská k súladu návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2019 s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

Preventívna časť Paktu stability a rastu

V prípade Talianska Komisia posúdila zrevidovaný návrh rozpočtového plánu predložený 13. novembra a potvrdila, že ide o mimoriadne závažný nesúlad s odporúčaním, ktoré Taliansku adresovala Rada 13. júla 2018. Komisia už 23. októbra 2018 prijala stanovisko, v ktorom oznámila, že pôvodný návrh rozpočtového plánu Talianska predložený 16. októbra 2018 je v mimoriadne závažnom nesúlade.

V prípade desiatich členských štátov – Nemecka, Írska, Grécka, Cypru, Litvy, Luxemburska, Malty, Holandska, Rakúska a Fínska – Komisia dospela k záveru, že ich návrhy rozpočtového plánu sú v súlade s Paktom stability a rastu na rok 2019.

V prípade troch členských štátov – Estónska, Lotyšska a Slovenska – Komisia dospela k záveru, že ich návrhy rozpočtového plánu sú vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu v roku 2019. Tieto krajiny predložili plány, ktoré by mohli viesť k určitej odchýlke od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu úprav smerom k tomuto cieľu.

V prípade štyroch členských štátov – Belgicka, Francúzska, Portugalska a Slovinska – existuje riziko, že ich návrhy rozpočtového plánu nebudú v súlade s Paktom stability a rastu v roku 2019. Ak sa návrhy rozpočtových plánov týchto členských štátov zrealizujú, mohla by viesť k výraznej odchýlke od postupu úprav smerom k príslušnému strednodobému rozpočtovému cieľu.

Nápravná časť Paktu stability a rastu (postup pri nadmernom deficite)

Celkový deficit Španielska by mal budúci rok klesnúť pod 3 %, čím táto krajina zavŕši postup pri nadmernom deficite. To znamená, že od budúceho roka začne Španielsko podliehať preventívnej časti Paktu stability a rastu. V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že návrh rozpočtového plánu predložený Španielskom je vystavený riziku nesúladu s Paktom stability a rastu v roku 2019. Vychádza pritom z hospodárskej prognózy z jesene 2018, ktorá predpovedá značnú odchýlku od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu a nedodržanie prechodnej referenčnej hodnoty dlhu v roku 2019.

Postup v rámci Paktu stability a rastu

Komisia zároveň prijala viaceré opatrenia v rámci Paktu stability a rastu.

Pokiaľ ide o Taliansko, Komisia nanovo posúdila pravdepodobné
nedodržanie dlhového kritéria. Taliansky verejný dlh dosiahol v roku 2017 úroveň 131,2 % HDP,
čo predstavuje 37 000 eur na obyvateľa, a teda prekročil referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve na úrovni 60 % HDP. Keďže vo fiškálnom pláne Talianska na rok 2019 došlo k zásadnej zmene faktorov, ktoré Komisia analyzovala v máji minulého roku, musela plán posúdiť nanovo. Táto nová správa v zmysle článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje analýzu, v ktorej sa posudzujú všetky príslušné faktory, a najmä: i) skutočnosť, že napriek tomu, že riziko poklesu sa nedávno zintenzívnilo, nemožno veľký odklon Talianska od referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu vysvetľovať makroekonomickými podmienkami, keďže rast nominálneho HDP od roku 2016 prekročil úroveň 2 %; ii) skutočnosť, že vláda okrem iného plánuje značne ustúpiť od štrukturálnych reforiem na podporu rastu prijatých v minulosti, najmä od reforiem dôchodkového systému; a predovšetkým iii) riziko, že v roku 2018 dôjde k značnej odchýlke od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu a že v roku 2019 Taliansko mimoriadne závažným spôsobom nedodrží odporúčanie Rady z 13. júla 2018, ako sa predpokladá vo vládnych plánoch aj v prognóze Komisie. Analýza dospela k celkovému záveru, že dlhové kritérium vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997 by sa malo považovať sa nedodržané, a preto je opodstatnený postup pri nadmernom deficite na základe dlhu.

Pokiaľ ide o Maďarsko, Komisia dospela k záveru, že na odporúčanie Rady z júna nereagovalo žiadnymi účinnými opatreniami, a navrhuje Rade adresovať Maďarsku revidované odporúčanie, aby napravilo svoju značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. V rámci postupu pri nadmernej odchýlke vydala Rada v júni 2018 odporúčanie, aby Maďarsko dosiahlo v roku 2018 ročnú štrukturálnu úpravu vo výške 1 % HDP. Vzhľadom na následný vývoj udalostí a na to, že Maďarsko nenapravilo svoju značnú odchýlku účinnými opatreniami, Komisia predkladá návrh revidovaného odporúčania, aby v roku 2019 dosiahlo ročnú štrukturálnu úpravu vo výške aspoň 1 % HDP. Deficit verejných financií v Maďarsku sa zvýšil z -1,6 % v roku 2016 na -2,4 % v roku 2018 a predpokladá sa, že v nasledujúcich dvoch rokoch dosiahne o niečo menej ako 2 %.

Pokiaľ ide o Rumunsko, Komisia dospela k záveru, že na odporúčanie Rady z júna neodpovedalo žiadnymi účinnými opatreniami, a navrhuje Rade adresovať Rumunsku revidované odporúčanie, aby napravilo značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. V rámci postupu pri nadmernej odchýlke vydala Rada v júni 2018 odporúčanie, aby Rumunsko v roku 2018 aj 2019 dosiahlo ročnú štrukturálnu úpravu vo výške 0,8 % HDP. Vzhľadom na následný vývoj udalostí a na to, že Rumunsko nenapravilo svoju značnú odchýlku účinnými opatreniami, Komisia predkladá návrh revidovaného odporúčania, aby v roku 2019 dosiahlo ročnú štrukturálnu úpravu na úrovni aspoň 1 % HDP. Deficit verejných financií v Rumunsku sa zvýšil z -0,5 % v roku 2015 na -2,9 % v roku 2016 a predpokladá sa, https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/eu-economic-governance-monitoring-prevention-correction/stability-and-growth-pact/preventive-arm/significant-deviation-procedure_en
že v roku 2018 dosiahne -3,3 %, v roku 2019 -3,4 % a v roku 2020 -4,7 %, čiže najvyšší deficit v EÚ.

Správa o posilnenom dohľade nad Gréckom

Po tom, ako Grécko v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu 20. augusta 2018 dokončilo program na podporu stability, Komisia prijala prvú správu o Grécku v posilnenom rámci dohľadu. Dospela v nej k záveru, že Gréckom predložený návrh rozpočtového plánu na rok 2019 zaručuje, že bude v súlade s jeho záväzkom dosiahnuť primárny prebytok vo výške 3,5 % HDP. Pokrok reforiem v iných oblastiach sa považuje za nerovnomerný a orgány by sa mali približovať k cieľom rýchlejšie. Politicky podmienené dlhové opatrenia dohodnuté na zasadnutí Euroskupiny 22. júna 2018 ako súčasť veľkého balíka dlhových opatrení sa začnú aktivovať pod podmienkou pozitívneho hodnotenia v druhej správe posilneného rámca dohľadu. Táto správa vyjde začiatkom budúceho roka.

Čo bude nasledovať?

Komisia pozýva Radu, aby sa zapojila do diskusie o tomto balíku a prijala usmernenia. V kontexte európskeho semestra s radosťou očakáva plodnú debatu o politických prioritách EÚ a eurozóny s Európskym parlamentom a ďalšie kontakty so sociálnymi partnermi a zainteresovanými subjektmi na všetkých úrovniach.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

brexit

Británia volí v kľúčových voľbách. Zvolia si voliči brexit alebo úniu?

LONDÝN / Vo Veľkej Británii sa vo štvrtok konajú dôležité parlamentné voľby, ktoré môžu rozhodnúť o …