EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA – Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič očakáva, že návrh nového rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027 sa podarí doviesť do úspešného záveru v priebehu budúceho roka. To by umožnilo začať využívať prostriedky Európskej únie načas bez meškania, ako tomu bolo v súčasnom programovom období.
Informoval o tom po bratislavskom stretnutí premiérov a vysokých predstaviteľov šestnástich členských krajín EÚ v rámci skupiny Priatelia kohézie. Budúci európsky sedemročný finančný rámec po roku 2020, ktorý Európska komisia predstavila v máji tohto roka, počíta s prostriedkami vo výške 1,279 bil. eur.
„Takmer všetci premiéri zdôraznili potrebu pozrieť sa znova na spolufinancovanie projektov z európskeho rozpočtu. Doposiaľ je miera spolufinancovania 15 %, návrh bol na zvýšenie tejto miery spolufinancovania na dvojnásobok a bolo evidentné, že to bola téma, na ktorej sa zjednotili všetci premiéri, že by to mimoriadne skomplikovalo využívanie európskych prostriedkov,“ povedal Šefčovič.
Veľký dôraz bol na schôdzke aj na používaní pravidla n+2, resp. n+3, čiže koľko rokov môže byť na dočerpanie prostriedkov EÚ po skončení sedemročného programového obdobia. „Premiéri tiež žiadali viacej flexibility. Jedným z posolstiev bolo, aby rozpočet bol pružnejší, aby sa čerpal jednoduchšie a aby bola väčšia vôľa rešpektovať niekedy aj veľmi rýchlo sa meniace priority,“ uviedol Šefčovič. „Tak, ako to momentálne robíme v prípade pomoci uhoľným regiónom, ktoré hľadajú svoju novú ekonomickú budúcnosť, či už na Slovensku, v Poľsku a v ďalších piatich krajinách EÚ,“ priblížil podpredseda EK.
V prípade čerpania prostriedkov na podporu vedy a výskum viacerí premiéri zdôraznili, že novým členským krajinám sa zatiaľ nedarí dostať sa do porovnateľných čísel s krajinami najmä zo západnej Európy, kde je menej ako 5 % týchto zdrojov čerpaných z rozpočtu pre Horizont 2020. „Spoločne sme uvažovali nad tým ako zlepšiť prípravu našej vedecko-výskumnej obce na to, aby z budúceho rozpočtu, ktorý sa predpokladá až vo výške 100 miliárd eur, mali tieto krajiny väčšie šance dostať adekvátny podiel na podporu vedy a výskumu,“ priblížil Šefčovič.
Účastníci summitu tiež diskutovali o tom ako sa vyrovnať s rozporom medzi krajinami, ktoré podporujú politiku súdržnosti, a tzv. jednopercentným klubom, ktorý nechce, aby európska dvadsaťsedmička mala finančnú perspektívu vyššiu než 1 percento hrubého domáceho produktu. „Návrh komisie predstavuje v súčasnosti 1,11 % a preto bolo aj odporúčanie rumunskému predsedníctvu, aby sa aj v budúcom období pracovalo viac medzi skupinou krajín súdržnosti (z rozpočtu EÚ viac prijímajú, ako do neho odvádzajú) a krajinami, ktoré sú čistými prispievateľmi,“ uviedol Šefčovič. To je podľa neho potrebné pre hľadanie konsenzu, keďže politika súdržnosti nie je prospešná len pre nové členské krajiny, ale aj pre čistých prispievateľov. Značný podiel prostriedkov vynaložených na túto politiku sa totiž firmám vracia vo forme zákaziek.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk
