Junckerov plán pomohol vrátiť investície v Európe na udržateľnú úroveň

Investičný plán prekročil svoj pôvodný cieľ a očakávania a doteraz zmobilizoval investície v objeme 360 miliárd EUR, pričom dve tretiny pochádzajú zo súkromných zdrojov. Vďaka podpore Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by malo mať 850 000 malých a stredných podnikov lepší prístup k finančným prostriedkom. Z odhadov vyplýva, že EFSI už podporil viac ako 750 000 pracovných miest a do roku 2020 by sa malo vytvoriť 1,4 milióna pracovných miest, čo bude mať pozitívny vplyv na milióny európskych domácností.

Junckerov plán už zvýšil HDP EÚ o 0,6 %, pričom tento údaj by mal do roku 2020 dosiahnuť 1,3 %. Má to pozitívny vplyv na všetky členské štáty, najmä na tie, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. Úspešný model EFSI sa s novým fondom InvestEU a Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, ktoré Komisia navrhla pre nasledujúci dlhodobý rozpočet EÚ, v súčasnosti stáva novou referenčnou hodnotou pre investície podporované Európskou úniou v rámci EÚ aj mimo nej.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, v tejto súvislosti uviedol: „Investičný plán zásadne zmenil situáciu. Po štyroch rokoch tento nový a jedinečný prístup k mobilizácii súkromných investícií na projekty verejného záujmu priniesol do hospodárstva nové finančné prostriedky vo výške 360 miliárd EUR. Takisto sme pomohli naštartovať inovačné projekty a zlepšili sme investičné prostredie v Európe. V nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ chceme udržať dynamiku a zabezpečiť, aby sa úspešný model investičného plánu stal novou európskou normou pre investičnú podporu.“

Nepopierateľný úspech Junckerovho plánu, okrem investičného rozmeru, spočíva aj v dvoch ďalších aspektoch. Cielená podpora poskytovaná stovkám predkladateľov projektov v rámci Európskeho centra investičného poradenstva, ktorá sa už zaoberala 860 žiadosťami, a Európsky portál investičných projektov, ktorý poskytuje ľahko dostupný súbor prepracovaných projektov pre potenciálnych investorov, sú v tejto súvislosti dvomi dôležitými inováciami.

Rovnako na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni, sa vynaložilo úsilie na odstránenie prekážok brániacich investíciám a na to, aby sa z Európy stalo ešte atraktívnejšie miesto pre podniky na usadenie sa a prosperovanie. V súlade s cieľom investičného plánu a v záujme ďalšieho zlepšenia investičného prostredia v Európe sa v oznámení zdôrazňuje potreba udržateľného a koordinovaného úsilia s cieľom:

• Odstrániť regulačné prekážky: Komisia sa usiluje uľahčiť cezhraničné výmeny, zabezpečiť väčšiu regulačnú predvídateľnosť a otvoriť bezprecedentné investičné príležitosti v rámci stratégie jednotného trhu, digitálneho jednotného trhu, únie kapitálových trhov a energetickej únie. Hoci Komisia v samostatnom oznámení berie na vedomie zostávajúce prekážky a príležitosti v rámci jednotného trhu, zároveň vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene pristúpili k prijatiu reforiem identifikovaných v rámci týchto štyroch celoeurópskych stratégií, ako sú zvyšné základné prvky únie kapitálových trhov.
• Uskutočňovať štrukturálne reformy priaznivé pre podnikanie: V rámci európskeho semestra Junckerova Komisia zaviedla nový prístup založený na „účinnom trojuholníku“ pozostávajúcom zo štrukturálnych reforiem, z investícií a fiškálnej zodpovednosti. Tento prístup priniesol pokrok vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o administratívne a obchodné podmienky. V niektorých krajinách sa však požaduje výraznejšie presadzovanie štrukturálnych reforiem, napríklad v oblasti účinných justičných systémov.

Ročný prieskum rastu (RPR) na rok 2019, ktorý bol včera uverejnený v kontexte jesenného balíka európskeho semestra, ako aj prieskum Eurobarometra, ktorý bol uverejnený, podporujú myšlienku, že je potrebné vyvinúť viac úsilia na odstránenie prekážok brániacich investíciám v Európe. V RPR sa zdôrazňuje, aké dôležité je využiť udržateľný hospodársky rast pri realizácii národných reforiem, pokiaľ ide o rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií, a zamerať sa na nedostatok investícií. Z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že len niektoré zo spoločností, ktoré boli predmetom prieskumu, boli schopné zrealizovať niektoré alebo všetky zo svojich očakávaných investícií, čo poukazuje na pretrvávajúce regulačné prekážky, ako je napríklad administratívna záťaž.

Návrh Komisie týkajúci sa nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ sa konkrétne zameriava na posilnenie postavenia EÚ v celosvetovom hospodárstve ako atraktívnej investičnej destinácie. Nový fond InvestEU bude vychádzať z úspechu EFSI a bude zameraný na uvoľnenie dodatočných investícií vo výške 650 miliárd EUR, zatiaľ čo program na podporu reforiem poskytne členským štátom technickú a finančnú podporu na realizáciu reforiem. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokročili vo svojej práci v súvislosti s nasledujúcim dlhodobým rozpočtom EÚ a jeho sektorovými návrhmi.

Súvislosti

Investičný plán pre Európu alebo Junckerov plán zaviedla Komisia v novembri 2014 s cieľom zvrátiť klesajúci trend nízkej úrovne investícií a nasmerovať Európu k oživeniu hospodárstva. Vďaka jeho inovačnému prístupu k investíciám a využívaniu obmedzených súm verejných zdrojov spolu so zárukou EÚ pre Európsku investičnú banku sa zmobilizovali a naďalej sa mobilizujú značné súkromné a verejné finančné prostriedky na investície v strategických odvetviach hospodárstva EÚ, ako sú infraštruktúra a bývanie, výskum a vývoj, nové technológie a výrobné metódy, vzdelávanie a zručnosti a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Junckerov plán v júli 2018 prekročil svoj pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR. V rámci EFSI sa doteraz schválilo 993 operácií, od ktorých sa očakáva, že naštartujú investície vo výške 360 miliárd EUR vo všetkých 28 členských štátoch EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2020 sumu 500 miliárd EUR.