Domov / ĽUDIA / Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody
Olano, Skripek
PHOTO: Kancelária BŠ.

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si pripomenuli Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,” vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. ” upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,” vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer” príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,” pripomenula Verešová.

Viac..  Humanitárna loď s migrantmi žiada tri európske štáty o pomoc

Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,” doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody.

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,” uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,” vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,” uzavrel Škripek.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Caputova

Čaputová tvrdí, že jej postoj k ľudským právam dobré vzťahy s Čínou neohrozuje

BRATISLAVA – Dobré vzťahy Slovenska a Číny nie sú ohrozené. Postoj prezidentky Zuzany Čaputovej o …