Európska komisia žiada ďalšie opatrenia na odstránenie obchodovania s ľuďmi

Správa bilancuje opatrenia prijaté od roku 2015, uvádza hlavné trendy v oblasti obchodovania s ľuďmi a poukazuje na pretrvávajúce problémy, ktoré musia EÚ a členské štáty naliehavo vyriešiť.

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos v tejto súvislosti uviedol: „Dnes publikovaná správa ukazuje, že len spoločne sa dokážeme chrániť pred obchodovaním s ľuďmi a v konečnom dôsledku mu aj zabrániť. Hoci sa v niektorých oblastiach dosiahol pokrok, bezpodmienečne musíme skoncovať s kultúrou beztrestnosti, ktorú momentálne využívajú páchatelia a osoby zneužívajúce iné ľudské bytosti. Komplexné informácie o vnútroštátnych a nadnárodných praktikách uvedené v dnešnej správe ukazujú smer, akým sa treba uberať, a Komisia je pripravená podporiť tento boj všetkými možnými spôsobmi.“

Koordinátorka EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi Myria Vassiliadouová k tomu povedala: „Zistenia uvedené v tejto druhej správe sú zároveň povzbudivé i znepokojivé. Dosiahlo sa toho veľa, no naším najvyšším cieľom musí zostať úplná eliminácia tejto trestnej činnosti. Dlžíme to totiž jej obetiam. Na úrovni EÚ máme k dispozícii celý súbor nástrojov, ktoré možno v plnej miere nasadiť, aby už žiadne obete nezostali bez povšimnutia.“

V správe sa uvádza, že v rokoch 2015 až 2016 bolo ako obete obchodovania s ľuďmi v EÚ evidovaných 20 532 žien, mužov a detí. Skutočný počet je však pravdepodobne omnoho vyšší, pretože o mnohých obetiach sa proste nedozvieme. Najzraniteľnejšou skupinou z hľadiska obchodovania s ľuďmi sú naďalej ženy a dievčatá (68 %), kým na deti pripadá 23 % evidovaných obetí. Najrozšírenejšou formou zostáva sexuálne vykorisťovanie (56 %), po ktorom nasleduje pracovné vykorisťovanie (26 %). Úroveň trestných stíhaní a odsúdení je nízka – zaznamenaných bolo 5 979 prípadov trestného stíhania, 2 927 odsúdení a len 18 odsúdení za vedomé využívanie služieb, ktoré poskytovali obete. V správe sa takisto upozorňuje na nárast obchodovania s ľuďmi v členských štátoch a na častejšie obchodovanie s mladými obeťami a osobami so zdravotnými postihnutím. Konštatuje sa aj využívanie internetu a sociálnych médií na oslovovanie obetí, ako aj zvýšené riziko obchodovania s ľuďmi v kontexte migrácie.

Hoci došlo k určitému zlepšeniu situácie, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu (ktorej dôkazom je spoločné úsilie Europolu a Eurojustu), tento fenomén sa neustále vyvíja. V dôsledku toho Komisia uvádza niekoľko prioritných oblastí, na ktoré sa členské štáty majú sústrediť, ak chcú efektívne bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi:

•  Lepšie získavanie údajov: členské štáty by mali zlepšiť zaznamenávanie a evidenciu údajov najmä v súvislosti s pohlavím, vekom, formou vykorisťovania, štátnou príslušnosťou obetí a páchateľov, ako aj údajov o pomoci a ochrane.
• Boj proti kultúre beztrestnosti: právne predpisy EÚ už teraz umožňujú trestne stíhať osoby, ktoré vedome využívajú služby poskytované obeťami obchodovania s ľuďmi, a Komisia nabáda členské štáty, aby uvedené ustanovenia implementovali do svojich právnych poriadkov.
• Presadzovanie koordinovanej reakcie: členské štáty by mali naďalej posilňovať presadzovanie nadnárodných právnych predpisov, zintenzívňovať justičnú spoluprácu a zároveň podporovať spoluprácu s krajinami mimo EÚ.
• Zabezpečovanie prístupu obetí k spravodlivosti: členské štáty sa nabádajú, aby premietli svoje právne predpisy do praxe tak, že zabezpečia sprevádzkovanie nástrojov na včasnú identifikáciu obetí, na prístup k odškodneniu a na náležitú odbornú prípravu a budovanie kapacít príslušných odborníkov.

Od zverejnenia prvej správy o pokroku Komisia prijala početné kroky na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi a naďalej hodlá pomáhať členským štátom v ich úsilí, a to tak finančnou podporou, ako aj operačnými opatreniami.

Súvislosti

Obchodovanie s ľuďmi je porušením základných práv a je výslovne zakázané Chartou základných práv Európskej únie. V smernici EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, prijatej v roku 2011, bol navrhnutý prístup k boju proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý je zameraný na obete, zahŕňa i rodové hľadisko a je citlivý na problematiku detí, pričom sa ňou zaviedli silné ustanovenia na ochranu obetí, pomoc a podporu obetiam, ako aj ustanovenia o prevencii a stíhaní tejto trestnej činnosti. Na základe tejto smernice musia členské štáty predkladať správy koordinátorovi EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý na základe týchto správ zas prispieva k vypracovaniu správy Komisie o dosiahnutom pokroku, ktorá sa predkladá každé dva roky.

Komisia 4. decembra 2017 uverejnila oznámenie, v ktorom načrtla svoje prioritné opatrenia na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi. Súčasťou správy je aktuálny súhrn opatrení prijatých na základe tohto oznámenia a jej zistenia sa premietnu do ďalších implementačných snáh Komisie. Správa zahŕňa aj aktualizované informácie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti udeľovania povolení na pobyt pre obete obchodovania s ľuďmi (smernica 2004/81/ES).