Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Viac ako tretina Slovákov stále prepočítava eurá na koruny
euro
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Viac ako tretina Slovákov stále prepočítava eurá na koruny

Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku, teda v podobe bankoviek a mincí, sa začalo využívať o tri roky neskôr. V roku 2002 tak 12 krajín Európskej únie súčasne začalo plnohodnotne používať eurové bankovky a mince. Naša krajina sa stala súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Blíži sa tak desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme nahradili slovenskú korunu, a taktiež aj 17. výročie existencie eura ako platidla v hotovosti.

“Od nášho vstupu sa do menového bloku pridali iba tri krajiny, čo v súčasnosti tvorí spolok 19 krajín Európy, v ktorom nemusíme riešiť výmenu peňazí do inej meny. Práve z dôvodu blížiaceho sa výročia prvej dekády používania eura u nás sme sa pozreli na to, ako vnímame spoločnú menu, a taktiež na to, aké sú jej výhody a nevýhody. Dozvieme sa odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad, či ešte stále prepočítavame svoje nákupy do slovenských korún alebo či je pre nás jednoduché orientovať sa v európskych minciach a bankovkách. Vychádzali sme pritom z prieskumu Eurobarometer[1],” uviedol analytický tím Poštovej banky.

Všetko má svoje výhody aj nevýhody, a platí to aj pre našu súčasnú menu

Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Pred prijatím eura museli mnohé slovenské exportné firmy platiť za výmenu zahraničných mien do slovenských korún alebo napríklad aj za poistenie voči kurzovým výkyvom. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí.

Tým, že máme rovnakú menu ako ďalších 18 krajín eurozóny, sa výrazne zjednodušuje situácia aj pre bežných spotrebiteľov. Ceny tovarov a služieb sa tak totiž stávajú na európskom trhu transparentnejšími, čo pôsobí na zvyšovanie konkurencie. Spotrebitelia totiž dokážu jednoduchšie porovnávať domáce ceny tovarov a služieb s cenami v krajinách, v ktorých sa tiež platí eurom.

Aj európske firmy importujúce na slovenský trh majú po prijatí eura zjednodušené podmienky vstupu na náš trh. A to je tiež výhoda pre bežného spotrebiteľa, pretože príchod nových, zahraničných firiem rozširuje ponuku tovarov na našom trhu, zostruje sa konkurenčný boj o zákazníka a to tlačí na rast kvality a pokles cien.

Prijatie eura sa podpísalo aj pod zrýchlenie hospodárskeho rastu, ktorý sám o sebe ďalej pôsobí na zvyšovanie životnej úrovne a rast zamestnanosti a miezd. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Prílev zahraničných investícií sa preklápa do zvýšeného dopytu po pracovných silách, čo následne znižuje nezamestnanosť.

Každá minca však má dve strany. Rovnako je tomu aj v prípade eura. Tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a tým pádom sa musí prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.

Ako sa vyvíjal kurz eura voči doláru za poslednú dekádu?

Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou, a preto nás zaujímalo aj to, ako sa vyvíjal jeho kurz voči doláru za toto desaťročné obdobie. Pohľad na kurz kráľovského menového páru ale príliš ružovo pre euro nevyznieva. Voči doláru za poslednú dekádu oslabilo približne o pätinu. Na začiatku roka 2009 sa totiž jeho kurz voči americkému náprotivku pohyboval v rozmedzí 1,30 až 1,40 EURUSD a aktuálne sa pohybuje len v rozpätí 1,13 až 1,14 EURUSD. Najsilnejšia bola naša mena práve v rokoch 2009 až 2011. Koncom roka 2009 dokonca atakovala aj hranicu 1,50 EURUSD, rovnako tomu bolo aj v polovici roka 2011. Odvtedy sa však euro na tieto úrovne už nepozrelo. Naopak, najslabšia bola európska mena v rokoch 2015 a 2016, kedy sa jej kurz voči doláru takmer vyrovnal. Od začiatku roka 2017 euro opäť naberalo na sile a začiatkom tohto roka dosahovalo aj úroveň 1,25 EURUSD. Tieto hodnoty ale naša mena neudržala a po zvyšok tohto roka voči doláru postupne strácala.

Viac..  Európsky parlament určil poradie vypočúvaní navrhovaných eurokomisárov

Výrazný vplyv na vývoj eurodoláru majú v súčasnosti rozdielne postoje centrálnych bánk, ktorých cieľom je udržanie cenovej stability. Zatiaľ čo ECB stále ešte presadzuje voľnejšiu menovú politiku, tak americký Fed už svoju politiku počas tohto roka sprísňuje. Hlavná úroková sadzba v eurozóne sa naďalej nachádza na nulovej úrovni. Americká centrálna banka však už postupne zvyšuje úrokové sadzby. Tento rok Fed zvýšil sadzby celkovo trikrát, čím sa dostali do pásma 2,00-2,25 % a tento týždeň ich zrejme opäť zvýši o 25 bázických bodov do pásma 2,25-2,50 %. To fúka vietor do plachiet americkému doláru a podporuje jeho zhodnocovanie voči euru.

Ako vnímame zavedenie eura? Prepočítavame ešte naše nákupy v eurách do slovenských korún?

Sedem z desiatich [68 %] Slovákov považuje zavedenie eura u nás za pozitívnu vec, čo prevyšuje aj priemer eurozóny [64 %].  Naopak negatívne prijatie eura na Slovensku vníma pätina našincov a v celej eurozóne je to až štvrtina.

8 z 10 našincov zastáva názor, že spoločná mena je dobrá vec pre celú Európsku úniu. Rovnaký názor má 74 % obyvateľov eurozóny. Tým, že sme začali používať euro ako svoju národnú menu, sa ale necítime viac Európanmi. Až 70 % ľudí uviedlo, že sa pre nich týmto krokom nič nezmenilo.

Pozitívnou správou je, že na platenie európskymi peniazmi sme si už zvykli. Problémy s používaním  a rozlišovaním eurobankoviek nemá 90 % našincov a s mincami si dokážu poradiť tri štvrtiny. V rámci celej eurozóny bol v oboch prípadoch tento podiel ešte o niečo vyšší.

Zaujímavosťou ale je, že ešte stále viac ako tretina našincov [až 35 %] pri svojich nákupoch rozmýšľa v slovenských korunách, a teda prepočítava dnešné eurá na koruny. Ak by sme sa porovnali s priemerom eurozóny, tak tam je tento podiel o niečo nižší [ 30 %]. No 62 % Slovákov [až 65 % obyvateľov v menovom bloku] si už dokonale zvyklo na eurá a už túto potrebu prepočítavania nemá.

V čom majú Slováci jasno, je zrušenie mincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. Uvítali by to takmer tri štvrtiny našincov, čím dokonca prevyšujeme európsky priemer. V menovom bloku by tieto centy chcelo zrušiť „len“ 64 % oslovených.

V čom ale jasno nemáme, je názor na to, či je cestovanie pre nás ľahšie a lacnejšie po zavedení eura. 39 % Slovákov má pocit, že na tom ušetri, no 40 % tento pocit nemá a zvyšok to nevedel posúdiť. Podobne nerozhodne to skončilo aj v otázke, či došlo k zníženiu nákladov na bankové poplatky pri cestovaní do iných krajín Európskej únie. 34 % našincov uviedlo, že podľa nich sa tieto náklady znížili, no ďalších 33 % to už tak nevníma a zvyšných 33 % to nevedelo posúdiť.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

EU, komisia

Brusel schválil kompenzáciu pre energeticky náročné spoločnosti na Slovensku

Európska komisia schválila plány slovenskej vlády čiastočne kompenzovať energeticky náročné spoločnosti pre zavedenie vnútroštátneho príplatku na …