Domov / BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA / Povinná vojenská služba sa môže vrátiť. Minister obrany ju nevylučuje
vojaci
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Povinná vojenská služba sa môže vrátiť. Minister obrany ju nevylučuje

BRATISLAVA / Minister obrany Peter Gajdoš pripustil celospoločenskú debatu o znovuzavedení povinnej vojenskej služby. Obhajoval to tým, že záujem o zamestnanie v slovenských ozbrojených silách nie je v súčasnosti vysoké. V budúcnosti by sa tak tento návrh mohol brať v úvahu, a mal by oficiálnu podobu. Opozícia s jeho slovami ale nesúhlasí a Gajdoša posiela do penzie.

Podľa ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) je v súčasnosti v aktívnej službe, či v zálohách dostatočné množstvo personálu aj bez povinnej vojenskej služby. Do budúcnosti jej opätovné zavedenie bude ale možno potrebné. “Do budúcna, samozrejme by aj táto varianta mohla pripadať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,” povedal.

Zvažovaná zmena by podľa Gajdoša vyžadovala celospoločenskú debatu a značné investície do infraštruktúry. A to teda v prípade, že na obranu krajiny by bolo nutné navyšovať ozbrojené sily. Momentálne sa rezort obrany snaží nalákať do armády zamestnancov pomocou vyšších platov. Podľa návrhu koncepcie by mali slovenskí profesionálni vojaci v budúcnosti brať až o 40% percent viac ako ako teraz.

V prípade krízovej situácie by bol problém

“Slovensko by mohlo mať problém v prípade vzniknutia nejakej krízovej situácie, kde už máme niekoľko generácií, ktoré neabsolvovali základnú vojenskú prípravu. A v prípade potreby, hoci pevne verím, že taká situácia už u nás nenastane, je tu zjavne problém, či by vôbec bola mladá generácia ochotná sa chcieť zúčastniť na nejakých aktivitách na obranu Slovenskej republiky,” povedal premiér Peter Pellegrini. Téma opätovného zavedenia povinnej služby je podľa premiéra na stole už niekoľko rokov.

SaS posiela Gajdoša do penzie

Minister obrany a generál Peter Gajdoš by mal podľa strany SaS odísť do penzie, pretože pripustil opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Nesúhlasia s tým, že to považuje ako riešenie nezáujmu mladých ľudí o vstup do ozbrojených síl. “Minister v skutočnosti hovorí, že ak bude málo mladých ľudí, ktorí sú ochotní byť profesionálnymi vojakmi, potom budú povinne vojakmi všetci mladí muži a zadarmo. Lenže tento koncept už v minulosti zlyhal a komunistická armáda bola všetkým možným len nie tým, čím mala byť – bojaschopnou silou, ktorej členovia sú ochotní za vlasť a slobodu položiť život,” pripomína podpredseda SaS a tímlíder strany pre vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Ľubomír Galko.

Viac..  Nemci volajú po pracovnej sieste. Slováci by podľa odborárov dvojhodinovú pauzu nechceli

Peter Gajdoš ako vojak z povolania by to mal podľa Galka vedieť a keď to nevie, mal by si prestať idealizovať časy, keď za starého režimu študoval na vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr na Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove. “Slovenská republika ako člen NATO nepotrebuje veľkú, demoralizovanú, nebojaschopnú armádu, zloženú z brancov, ktorí sú na vojenčine z donútenia. Primerané platy, dobré sociálne zabezpečenie a moderná technika sú len časťou problému, ktorému čelia OS SR,” tvrdí Ľubomír Galko.

“Druhou a nemenej významnou časťou problému je morálna vybavenosť vojakov – ich vzťah k vlasti, k spojencom, k slobode a k demokracii. Tento vzťah formujú významnou mierou politici,” pokračoval.

“Zavedenie povinnej vojenskej služby nevyrieši ani jeden z týchto problémov. Vytvorí len ďalšie. Strana Sloboda a Solidarita je zásadne proti,” dodala strana SaS vo svojom písomnom stanovisku.

Povinná vojenská služba bola na Slovensku zrušená v roku 2006. V súčasnosti v radoch slovenskej armády slúži približne 13 tisíc profesionálov, čo je napríklad o 8000 menej ako v Čechách. Slovensko pritom v roku 2017 obnovilo aj systém aktívnych záloh.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

europsky parlament

Slovenskí europoslanci v delegáciách. Kompletný prehľad

Poslanci v stredu popoludní ustanovili štyridsaťštyri medziparlamentných delegácií a rozhodli o počte ich členov. Zaradenie …