EÚ zlepšuje svoju pripravenosť na prírodné katastrofy

V posledných rokoch zasiahli všetky časti EÚ prírodné katastrofy, ktoré spôsobili stovky obetí a miliardové škody na infraštruktúre. Systém rescEU posilní existujúci mechanizmus civilnej ochrany EÚ tak, aby lepšie chránil občanov. Konkrétne vznikne nová európska rezerva prostriedkov, ktorá bude zahŕňať požiarne lietadlá na hasenie lesov, špeciálne vodné čerpadlá, pátracie a záchranárske vybavenie na činnosti v mestách, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy.

Pri tejto príležitosti predseda Jean-Claude Juncker povedal: „V časoch núdze musí byť Európa, ktorá chráni občanov, pripravená. Ak sa vyskytne nebezpečný lesný požiar alebo záplava, ktoré presahujú vnútroštátne možnosti reagovať, občania chcú vidieť činy, nie slová. Cieľom systému rescEU je preukázať solidaritu s členskými štátmi zasiahnutými prírodnou katastrofou.“

Európsky komisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christos Stylianides uviedol: „Prírodné katastrofy nepoznajú hranice a ich riziko a vplyv ďalej zvyšuje zmena klímy. Vďaka systému rescEU sa náš súčasný mechanizmus civilnej ochrany EÚ posunie na vyššiu úroveň. Súčasný pozitívny vývoj je dôkazom, že kde je vôľa, tam je cesta. Ďakujem Európskemu parlamentu, a najmä spravodajkyni a poslankyni Elisabette Gardiniovej, spravodajcovi pre rozpočet a poslancovi Josému-Manuelovi Fernandesovi, ako aj rakúskemu predsedníctvu za ich vedúcu úlohu. Vylepšený mechanizmus civilnej ochrany EÚ zvýši kapacity, zlepší koordináciu medzi členskými štátmi a predovšetkým zefektívni solidaritu s našimi občanmi. Toto je európske riešenie európskeho problému.“

Posilnenie európskej pripravenosti na katastrofy:

EÚ zlepší svoju pripravenosť na katastrofy vďaka týmto opatreniam:

• V spolupráci s členskými štátmi bude zriadená európska rezerva nástrojov civilnej ochrany EÚ, ktorá bude k dispozícii v prípade katastrofy. K takým prostriedkom by patrili aj hasičské lietadlá a iné vybavenie, ktoré umožňujú reagovať na situácie ohrozenia zdravia alebo chemické, biologické, rádiologické a jadrové udalosti.
• EÚ bude spolufinancovať náklady na prevádzku kapacít rescEU, ktoré sa využijú pri operáciách mechanizmu civilnej ochrany EÚ.
• EÚ sa bude finančne podieľať na rozvoji kapacít rescEU.
• Zvýši sa finančná podpora na kapacity evidované v európskom zoskupení v oblasti civilnej ochrany vrátane nákladov na úpravy, opravy, prevádzku (v rámci EÚ) a dopravu (mimo EÚ).

Lepšia prevencia katastrof a pripravenosť

EÚ zintenzívni podporu členských štátov, aby si vedeli s rizikom katastrof lepšie poradiť:

• vytvorí sa zjednodušený rámec podávania informácií, ktorý sa zameria na hlavné riziká presahujúce hranice a riziká s nízkou pravdepodobnosťou a vysokou mierou vplyvu,
• členské štáty získajú podporu prostredníctvom konzultačného mechanizmu, výmeny expertov a následných odporúčaní, aby zintenzívnili súčasné opatrenia,
• ako miesto na výmenu poznatkov a skúseností bude slúžiť nová vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany.

Ďalšie kroky: Politickú dohodu o systéme rescEU budú musieť formálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.

Súvislosti

Prečo potrebujeme rescEU? Mechanizmus civilnej ochrany EÚ je v súčasnosti založený na systéme, cez ktorý EÚ koordinuje dobrovoľné príspevky zúčastnených štátov pre krajinu, ktorá požiadala o pomoc. Ponúknutú pomoc koordinuje európske Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie so sídlom v Bruseli. Extrémne poveternostné podmienky a iné javy v posledných rokoch oslabili schopnosť členských štátov navzájom si pomáhať, najmä keď čelia rovnakej katastrofe súčasne. V takýchto prípadoch nedostatku prostriedkov na pomoc EÚ nemá rezervnú kapacitu na podporu postihnutých členských štátov. Vzhľadom na nové riziká sa musíme spoločne zamyslieť nad kapacitami, ktoré umožňujú reagovať na riziká s vysokou mierou vplyvu a nízkou pravdepodobnosťou, ale v súčasnosti v členských štátoch chýbajú.

Európsku úniu postihli mnohé katastrofy, ktoré spôsobili straty na životoch a mali zničujúce následky pre občanov, komunity, podniky aj životné prostredie. Len v roku 2017 zahynulo pri prírodných katastrofách v Európe 200 ľudí. Netreba zabúdať ani na ekonomické dôsledky: v roku 2016 sme na európskom kontinente zaznamenali škody v hodnote takmer 10 mld. eur.