EuropskeNoviny.sk
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov nemá Európska komisia jasnú predstavu o problémoch, ktoré predstavujú rastúce hrozby dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ. Opatrenia, ktoré doteraz prijala Komisia a členské štáty v boji proti dezertifikácii, nie sú dostatočne koherentné, konštatujú audítori, a Komisia neposúdila pokrok pri plnení cieľa dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030.
Dezertifikáciou sa označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach, ako je zníženie produkcie potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a znížená kvalita vody. Prognózy zmeny klímy v Európe ukazujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje. V južnej Európe existujú teplé polopúšte a tento jav sa rozširuje na sever. Dezertifikácia je dôsledkom, ale aj príčinou klimatických zmien: pri degradácii pôdy vznikajú skleníkové plyny a degradovaná pôda má nižšiu schopnosť zachovať uhlík.
Trinásť členských štátov EÚ sa vyhlásilo za ohrozených dezertifikáciou v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii. V roku 2015 sa EÚ a členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ.
Audítori navštívili päť členských štátov EÚ postihnutých dezertifikáciou: Španielsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko a skúmali, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinne a efektívne.
Zistili, že zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú súčasnými a rastúcimi hrozbami v EÚ, Komisia nemá jasnú predstavu o týchto problémoch a opatrenia podniknuté na boj proti dezertifikácii nie sú dostatočne koherentné.
„Sme svedkami rastúceho sucha, aridity a rizika dezertifikácie v dôsledku zmeny klímy v EÚ“, uviedol Phil Wynn Owen, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom v súvislosti s vetrom prenášaným prachom a k poklesu biodiverzity. Môže mať aj demografické a hospodárske dôsledky, ktoré nútia ľudí migrovať z postihnutých oblastí. Ako audítori máme povinnosť upozorňovať na takéto riziká, ktoré môžu vyvíjať tlak na verejné rozpočty EÚ a na vnútroštátnej úrovni.“
Audítori tvrdia, že na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy. Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ako je napríklad spoločná SK 2 poľnohospodárska politika, stratégia lesného hospodárstva EÚ a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú.
Projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou sa tiež realizujú v rôznych oblastiach politiky EÚ – v oblasti rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, výskumu a regionálnej politiky. Môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii, ale existujú určité obavy, pokiaľ ide o ich dlhodobú udržateľnosť.
Komisia a členské štáty zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy. Zatiaľ však neprebehlo celkové posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ a ani nebola dohodnutá žiadna metodika. Koordinácia medzi členskými štátmi bola obmedzená a Komisia neposkytla praktické usmernenia. Komisia neposúdila pokrok pri plnení záväzku usilovať o dosiahnutie neutrality degradácie pôdy v EÚ do roku 2030.
Audítori odporúčajú:
– stanoviť metodiku na posúdenie rozsahu dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ a na základe toho analyzovať príslušné údaje a pravidelne ich prezentovať,
– posúdiť vhodnosť súčasného právneho rámca na udržateľné využívanie pôdy v celej EÚ vrátane riešenia dezertifikácie a degradácie pôdy,
– podrobne opísať, ako sa do roku 2030 dosiahne záväzok EÚ týkajúce sa neutrality degradácie pôdy a pravidelne podávať správy o pokroku,
– poskytovať členským štátom pokyny k ochrane pôdy a dosahovania neutrality degradácie pôdy v EÚ vrátane šírenia osvedčených postupov,
– na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu, aby vypracovali národné akčné plány na dosiahnutie neutrality degradácie pôdy do roku 2030.
