Z Laponska na lyžiach cez alpské pásma k freeriderom a heli-skiingu

Zmienky o predmetoch veľmi vzdialene pripomínajúcich dnešné lyže pochádzajú z oblastí Laponska a Sibíri. Nešlo o zábavu či relax, ale o hľadanie možností prežitia, šancu ako uniknúť nebezpečenstvu alebo sa dostať k zdrojom potravy. 

Už v stredoveku boli lyže praktickým a dôležitým strategickým prostriedkom premiestňovania vyzbrojených oddielov počas vojen. V roku 1522 švédsky kráľ Gustav I. vďaka smelému nápadu – vybaviť armádu lyžami – prekonal za jeden deň vzdialenosť 85 km a zvíťazil nad Dánmi. Za začiatok športového zápolenia možno  považovať lyžiarske preteky, ktoré zorganizovali v nórskom meste Tromsø v roku 1843. Anglickí alpinisti o pár rokov nato založili v Londýne jeden z prvých turistických klubov Alpine Club.

Majstrovstvo a olympiády

V Európe a USA sa v prvej tretine minulého storočia rozšírili preteky v slalome a zjazde. Tento šport slávil veľké víťazstvo v roku 1936, pretože po prvý raz sa dostal na program olympijských hier v Garmisch-Partenkirchene. Prichádzali však ďalšie náročnejšie a rafinovanejšie disciplíny: na zimných olympijských hrách v Oslo v roku 1952 sa prvý raz pretekalo aj v obrovskom slalome a v roku 1988 v Calgary pribudol tiež superobrovský slalom super G. Beh na lyžiach bol zaradený do programu majstrovstiev sveta a zimných olympijských hier už v roku 1924.

Photo: Unsplash

Severské a alpské disciplíny

Magnetom rozvoja športového lyžovania sa stali Alpy. Terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy v porovnaní s nórskymi lyžiarmi. Začiatkom 20. storočia prišiel priekopník zjazdového lyžovania Rakúšan Mathias Zdarsky s novinkami: viac ako dvojmetrové lyže, ktoré používali Nóri, skrátil priemerne asi o tridsať centimetrov. Zmeny pokračovali ďalej, ďalšiu éru odštartovali nové typy carvingových lyží, ktoré vďaka oblým tvarom a menšej dĺžke umožňujú rýchlejšie a kratšie oblúky. Vývoj lyžovania a lyžiarskych techník logicky vyústil do športového zápolenia. Základné delenie platné aj dnes rozoznáva severské a alpské disciplíny. Za severské sa považujú behy a skoky, alpské sú zjazdové techniky, ktoré sa delia na slalom, obrovský slalom, superobrovský slalom a zjazd.

Rafinovanosť a nové technológie

Vývoj pokračuje raketovým tempom: lyžovanie sa zrýchľuje vďaka vykrojeným konštrukciám, vývoju nových materiálov a technológií – super ľahkým, pevným a odolným. Materiály v posledných desaťročiach zaznamenali revolúciu a moderné lyže sú malým zázrakom techniky. Samozrejme, v zasneženej krajine s upravenými zjazdovkami a bežeckými traťami – a to všetko zasadené v lone nádhernej prírody. 

Photo: Unsplash

Sezóna sa nikdy nekončí

Viac..  DiscoverEU: Mladí Európania sa môžu opäť hlásiť o preukazy na cestovanie zadarmo

Budovanie dokonale vybavených lyžiarskych areálov spolu s umelým snehom prispelo k tomu, že táto vášeň nemá hranice a lyžovanie patrí medzi najrozšírenejšie športové a rekreačné aktivity na celom svete. Lyžiarskymi destináciami sa dnes hrdia všetky európske krajiny vrátane Pyrenejského polostrova, Peloponézu či Stredomoria. Nehovoriac o výkrikoch najmodernejšej techniky a technológií 21. storočia napr. v oblasti Perzského zálivu –  akým je krytá lyžiarska hala v Dubaji. Sezóna lyžovania sa tak prakticky nikdy nekončí.

Photo: Gradonna Resort

Štýly posúvajú hranice

Objavením carvingových lyží a snowboardu sa začali medzi nadšencami posúvať hranice hravosti, exhibicionizmu i adrenalínu. Voľné lyžovanie freeskiing, ktoré bolo donedávna protikladom závodného lyžovania a slúžilo pre zábavu, sa tiež rozvinulo do viacerých disciplín: Medzi najrozšírenejšie patria freeriding – jazda vo voľnom teréne, aerials  – akrobatické skoky, acro ski  –  niečo ako balet na lyžiach či skicross – jazda viacerých lyžiarov po trati s umelými prekážkami.

Photo: Unsplash

Prvý na panenskom snehu

Heli-skiing praktizovali pôvodne záchranári na Aljaške a v alpských nedostupných terénoch. Rakúšan Hans Gmoser ho zaviedol na komerčnej báze v 60.tych rokoch minulého storočia. A ako vyzerá dnes? Vrchol zjazdového lyžovania spočíva v tom, že na svah vás vyvezie vrtuľník. Pred takýmto adrenalínovým zážitkom si však treba overiť poveternostné podmienky, kvalitu snehu a pribaliť aj vybavenie pre prípad lavínového nebezpečenstva.  Ak vám to za to stojí, odmenou je pocit, že jazdíte dolu svahom na panenskom snehu, ktorý pred vami ešte nikto iný neoznačil.

Nadšenci tvrdia, že by ho nevymenili za nič na svete.

O Marta Turisová

Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.

Odporúčame pozrieť

Klimatická zmena ohrozuje lyžiarske strediská v Európe

Klimatická zmena ohrozuje budúcnosť lyžiarskych stredísk v Európe. Podľa novej štúdie nedostatok prírodného snehu nebudú …

Consent choices