Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Eugen Jurzyca: Členstvo v EÚ je pre Slovensko investícia, ktorej výnosy treba kontrolovať
Slovensko
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Eugen Jurzyca: Členstvo v EÚ je pre Slovensko investícia, ktorej výnosy treba kontrolovať

Pre Slovensko je výhodné byť členom Európskej únie. To ale neznamená, že musí súhlasiť so všetkým, čo navrhujú jej inštitúcie. Na finančnom výbore slovenského parlamentu sme koncom januára prerokovali návrh na zriadenie európskeho nástroja stabilizácie investícií (EISF), ku ktorému by sa mal vytvoriť aj špeciálny fond.

Mal by mať k dispozícii 30 mld. eur a zjednodušene napísané, presúval by ich z krajín, ktoré majú nízku nezamestnanosť, do krajín, v ktorých nezamestnanosť rastie rýchlo. Cieľom je udržať výšku verejných investícií na úrovni z predchádzajúcich piatich rokov a prispieť tak k makroekonomickej stabilizácii. Odhaduje sa, že Slovensko by prispievalo na takúto stabilizáciu sumou približne 118 miliónov eur ročne. EISF má byť podľa návrhu „prvým krokom k významnejšiemu nástroju makroekonomickej stabilizácie pre Eurozónu“.

Tak po prvé, takýto mechanizmus by znížil motiváciu štátov robiť si vlastné štrukturálne reformy. Môže dokonca pôsobiť opačne: Ktorákoľvek krajina si môže zvýšiť daňové zaťaženie nízko zarábajúcich, môže zásadne zvýšiť minimálnu mzdu, zvýšiť tak vlastnú nezamestnanosť a získať tak pomoc z EISF. Na úkor krajín, ktoré budú robiť (aj) nepopulárne opatrenia zamerané na znižovanie nezamestnanosti. To sa nazýva morálny hazard.

Po druhé, prečo by mali byť verejné investície aj v kríze vždy na rovnakej úrovni, na akej boli za (navrhovaných) ostatných päť rokov a nikdy inak? Čo ak boli privysoké? Predsa také niečo sa dá dosiahnuť veľmi pravdepodobne aj na úkor súkromného sektora (napríklad na úkor súkromných investícií, vyšším daňovým zaťažením) alebo rastom verejného dlhu. Obe možnosti majú svoje negatíva. Prečo by mala byť v záujme spoločnosti dôležitejšia verejná budova než súkromná? V časoch ťažkých kríz od nepamäti platí, že ich negatívne dopady treba rozložiť. Teda aj na verejný sektor. O čo je pre nich lepšia novšia budova úradu než novšia budova obchodu?

Viac..  Únos prezidentovho syna Michala Kováča posúdi Európsky dvor v Luxemburgu

Po tretie, prvým veľkým krokom k makroekonomickej stabilizácii Eurozóny bol Pakt stability a rastu. Podľa neho by štátom v dobrých časoch mali klesať deficity a verejné dlhy. Toto pravidlo treba dodržiavať, nie vytvárať nové fondy. Ak Únia nedokáže vymáhať dodržiavanie tohto pravidla, prečo verí, že bude schopná ustrážiť efektívne míňanie 30 mld. eur napríklad pred tými krajinami, ktoré nedodržiavajú Pakt stability a rastu. Podľa mňa je lepšie byť na krízu pripravený nízkym dlhom než veľkým fondom. O to sa snažíme na Slovensku. Lebo ak nedokážeme ustrážiť dlh, neustrážime ani fond.

Po štvrté, podľa návrhu „verejné investície zvyšujú ekonomický potenciál štátu“. Takýto argument ale nestačí na vytvorenie fondu. Muselo by platiť, že verejné financie zvyšujú ekonomický potenciál štátu viac než súkromné investície. Na to by si musela únia robiť analýzu návratnosti svojich výdavkov a tú si podľa Európskeho dvora audítorov nerobí dobre.

Tento návrh síce prešiel v slovenskom finančnom výbore, realizovať by sa však zatiaľ aj tak nemal. Je však aj tak pekným upozornením, na čo sa treba pri kontrole politík EÚ zamerať. Tak, aby sa v Únii oplatilo byť členom čoraz viac. Aj Slovensku.

Autorom textu je Eugen Jurzyca. 

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

vlak

EÚ pomáha s modernizáciou železničnej dopravy na severnom Slovensku

Z kohézneho fondu sa investuje takmer 285,5 mil. EUR na rýchlejšiu dopravu na severnom Slovensku v rámci …