Domov / CESTOVANIE / Biely živel vyčíňa: sneženie, lavíny i záplavy
Photo: unsplash

Biely živel vyčíňa: sneženie, lavíny i záplavy

Stačí málo a biela hrozba so sebou strhne všetko, čo sa jej postaví do cesty. Lavíny sa na rozdiel od cunami či zemetrasenia spustia ticho a bez varovania. Juhovýchodné Alpy s množstvom zrážok patria medzi najvlhkejšie oblasti v Európe. Na sklonku roka 1916 sa tu odohrala jedna z najväčších prírodných katastrof.

Pred viac ako storočím bojovali proti sebe rakúsko-uhorské a talianske jednotky v extrémne náročnom teréne pripomínajúcom biele peklo. V južných Alpách došlo k anomáliám a výkyvom počasia – po niekoľkodňovom výdatnom a hustom snežení nasledovalo náhle oteplenie, ktoré vyvolalo pohyby snehových vrstiev a odštartovalo sériu nespočetných lavín.

Frontová línia v trojtisícovej výške

Počet obetí bol dovtedy nevídaný pre takýto druh prírodnej udalosti. Oficiálne rakúske zdroje uvádzajú 1 300 mŕtvych a 650 zranených počas obdobia 5. – 14. decembra, neskoršie odhady ich niekoľkonásobne prevýšili. Na frontovej línii v nadmorskej výške 3 000 metrov n.m. boli straty na životoch spôsobených lavínami porovnateľné so stratami v boji, aj keď velitelia často sťahovali jednotky z ohrozených oblastí.

Tristotridsať obetí na Marmolade

Trinásteho decembra 1916 sa od skorého rána začali valiť na rakúsko-uhorské talianske pozície veľké lavíny. Len na najvyššej hore Dolomitov Marmolada (3 343 m n.m.) pri Gran Poz (2 242 m n.m.) zahynulo okolo 330 mužov, z ktorých niektorí neboli nájdení až do júla 1917.

Photo: unsplash

Storočné katastrofy, ktoré sa zapísali do dejín:

1910

Lavína zmietla malú vlakovú stanicu Wellington v horskom priesmyku Stevens v USA spolu s expresným vlakom plným cestujúcich. Tragédia si vyžiadala 96 obetí, záchranárske práce boli zdĺhavé a vyčerpávajúce, poslednú z obetí našli až po dvadsiatich týždňoch.

1950-1951

Počas lavínovej zimy zahynulo v Alpách pod snehom 265 ľudí.

1954

V rakúskom Vorarlbergu zasypala lavína 11. januára 118 ľudí v ich domoch, počas záchranných prác sa uvoľnila ďalšia a usmrtila 57 ľudí.

1962

Lavína, ktorá sa 12. januára uvoľnila z najvyššej hory Peru Huascarán, zničila v priebehu niekoľkých minút niekoľko dedín a mesto Yungay. Zahynulo pritom asi 4 tisíc ľudí. Lavínové nešťastie bolo predohrou oveľa väčšej katastrofy, ktorá sa v tejto oblasti odohralo o 8 rokov neskôr.

Viac..  Z antického Ríma viedlo najmenej 29 ciest, niektoré slúžia dodnes
Photo: unsplash

1970

-V aríli zahynulo v Savojských Alpách pod lavínou 74 ľudí.

-24. februára lavína v údolí Bächital v Alpách so sebou strhla 30 ľudí, všetci zahynuli.

-Lavínové nešťastie vo Val-d’Isére si 10. februára vyžiadalo 39 obetí.

-V máji 1970 sa v Peru odohrala najväčšia katastrofa v  histórii. Dodnes nie je isté, či mestá zmietla zemná lavína alebo masa snehu a ľadovca. Nešťastie pod horou Huascarán si vyžiadalo 20-tisíc obetí, zahynula pri ňom aj horolezecká výprava z vtedajšieho Československa. Zemetrasenie a následné lavíny v horách však zabili takmer 100-tisíc ľudí. Do zemetrasenia na Haiti v januári 2010 to bola najväčšia prírodná katastrofa v dejinách Latinskej Ameriky.

1972

Dvadsaťsedem ľudí, ktorí prežili haváriu uruguajského dopravného lietadla v Andách, zasiahla lavína a usmrtila osem osôb.

Photo: unsplash

1991

-Na talianskej strane Mont Blancu pochovala lavína vo februári sedem lyžiarov.

-Obrovská ľadová masa v Bingöle zničila niekoľko tureckých dedín, zahynulo 200 ľudí.

1998

Počas túry vo francúzskych Alpách prišlo v januári o život deväť žiakov a dvaja učitelia.

1999

Nešťastie v tirolských Alpách v Galtüre na rakúsko-švajčiarskych hraniciach si 23. februára vyžiadalo životy 38 ľudí. Masa snehu rútiaca sa rýchlosťou až 300 km/hod. zasiahla územie považované za historicky bezpečnú zónu, v ktorej nespadla lavína najmenej 600 rokov.

2002

Pri lavínovom nešťastí zahynulo 20. septembra v údolí Severného Osetska v Karmadone 150 ľudí. Obrovský kus ľadovca sa odtrhol z horského masívu v nadmorskej výške viac ako 4000 metrov na hraniciach s Gruzínskom. Medzi obeťami boli obyvatelia horských dedín, rekreanti a 30 členný ruský filmový štáb.

2010

Skupina lyžiarov uvoľnila v bernskom Diemtigtale lavínu, ktorá zachytila jedného z členov. Počas záchranných prác 3. januára sa uvoľnila ďalšia, ktorá strhla 12 ľudí, medzi obeťami bol aj lekár z helikoptéry záchrannej horskej služby.

O Marta Turisová

Avatar
Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.

Odporúčame pozrieť

novinari

Komisia: Obeťou trestného činu sa môže stať ktokoľvek z nás

Vyhlásenie komisárky Jourovej pri príležitosti Európskeho dňa obetí trestných činov „Dnes myslím na všetky deti, …