Domov / SPOTREBITEĽ / Naše bitúnky dodržiavajú podľa Matečnej prísne veterinárne pravidlá
maso
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Naše bitúnky dodržiavajú podľa Matečnej prísne veterinárne pravidlá

BRATISLAVA / U nás sa niečo také ako v Poľsku nemôže stať. Skonštatovala o zabíjaní chorého dobytka a exportovaní mäsa z neho do 14 európskych štátov, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Podľa nej, slovenské bitúnky dodržiavajú prísne veterinárne pravidlá. Pravdou však je, že bitúnkov je stále menej a menej a kafiléria dokonca jediná.

Zlyhanie veterinárnej kontroly, čachre s pečiatkami o zdravotnom stave kráv a býkov, ako aj zabíjanie zvierat, ktoré na bitúnku nemali, čo robiť. Aktuálna kauza okolo rizikového hovädzieho mäsa z Poľska priniesla aj otázky, ako to funguje na Slovensku.

“Spravidla platí, že to, čo je možné v Poľsku, je veľmi ľahko možné aj u nás. Nerobme si ilúzie,” povedal poslanec Ján Budaj. “Slovenské bitúnky sú pred porážkou, počas porážky a po nej, pod 24-hodinovým dozorom,” uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. A pokiaľ ide o ilegálne bitúnky, na to, aby sa o nich nevedelo, sme podľa ministerky príliš malá krajina. Počet bitúnkov na Slovensku navyše z roka na rok klesá.

“K dramatickému poklesu počtu bitúnkov došlo najmä pred vstupom SR do Európskej únie. V súčasnej dobe, podľa informácií uverejnených na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, je na území SR schválených 123 bitúnkov. S kapacitného hľadiska Zväz spracovateľov mäsa považuje tento počet za dostatočný,” hovorí výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Napriek tomu slovenskí chovatelia často využívajú tie poľské.

Aj poľnohospodárske družstvo v Spišskom Bystrom vyváža svoje kravy na bitúnok do Poľska. Kamión si po ne chodí približne raz do mesiaca. “Tu dookola nie sú žiadne veľké bitúnky, na Slovensku to znamená, že nás to nepriamo núti dať to do Poľska,” hovorí zoológ na družstve v Spišskom Bystrom Aurel Hozza. Zoológ vysvetlil presný postup ako to funguje. Každá krava má svoj pas. V ňom má zaznamenané všetko. Pas s ňou putuje aj na bitúnok. Ešte predtým musia družstevníci podať žiadosť na našu štátnu veterinárnu správu.

Viac..  Monika Beňová: Záujmy podnikateľov nemôžu ísť proti princípom ochrany spotrebiteľa

“Veterinár príde k vývozu, skontroluje zvieratá, papiere či sú v poriadku, ušné čísla, urobí certifikáciu,” opisuje Hozza. Konkrétne v tomto prípade zostáva mäso z vyvezeného dobytka v Poľsku už sa späť do Spišského Bystrého nevracia. A je už iba na Poliakoch, čo s ním urobia ďalej. “Poľskí prevádzkovatelia bitúnkov často vykupujú hovädzí dobytok v živom stave aj od slovenských chovateľov za lepšie realizačné ceny,” dodáva Forrai.

Ak zviera na družstve uhynie, okamžite to nahlásia kafilérii. Na Slovensku je iba jedna jediná, podľa mnohých chovateľov, je toto žalostná situácia

“Mňa skôr trápi, že vo veľa štátoch EÚ, aj štátoch V4 sa veľká časť prostriedkov za kafilériu hradí zo strany štátu. U nás na Slovensku je to všetko na ramenách chovateľa. A potom, samozrejme, to môže niektorých chovateľov zvádzať k tomu, že to zviera zlikviduje pokutne,” vysvetľuje zoológ.

Pritom v minulosti bolo na Slovensku kafilérii viac. “Slovensko malo 5 kafilérií. Momentálne je jedna v Mošovej Lúčke. Takže predstavte si, že chorá krava na východnom Slovensku sa vezie do Žiliny a ten chovateľ na východe to musí zaplatiť. Takže si kladiem otázku, je toto funkčný systém? Kde končia naše choré kravy?” pýta sa odborník na pôdohospodárstvo Miroslav Jureňa.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

ropa

Nekvalitná ropa? Slovensko zastavilo dodávky z Ruska

BRATISLAVA / Kontaminovaná ropa z Ruska ohrozuje Európu. Viaceré štáty preto zastavili dovoz tejto suroviny na …