Europoslanci navrhli prierezové pravidlá pre budúce investície do regiónov EÚ

Poslancami upravený text nariadenia z dielne Európskej komisie, ktorý plénum schválilo pomerom hlasov 460 (za): 170 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania), stanovuje všeobecné pravidlá financovania regionálnej, kohéznej a sociálnej politiky zo strany EÚ v rokoch 2021 – 2027. Ide o kľúčovú právnu normu, ktorej prijatie je nevyhnutné na pokračovanie toku investícií zo strany EÚ do jednotlivých regiónov Únie.

Nie naviazaniu financovania na štrukturálne reformy

Parlament odmietol posilnenie takzvanej makroekonomickej podmienenosti financovania zo strany EÚ navrhovanú Európskou komisiou. Tento mechanizmus umožňuje zastavenie financovania projektov v členských štátoch, ktoré odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy odporúčané Komisiou v rámci takzvaného európskeho semestra.

Rozpočet a spolufinancovanie

Súčasná úroveň financovania projektov zo strany EÚ by mala byť podľa poslancov zachovaná aj po roku 2021. Ich návrh počíta s celkovým objemom prostriedkov na obdobie siedmich rokov na úrovni 378,1 miliárd eur v cenách z roku 2018. V porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie, teda sumou 330,6 miliárd eur, ide približne o štrnásťpercentné navýšenie rozpočtu.

Menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z výraznejšej podpory EÚ. Miera spolufinancovania projektov zo strany EÚ by v takýchto regiónoch mala podľa poslancov dosiahnuť úroveň 85%, a nie iba 70%, ako to pôvodne navrhovala Komisia. Do menej rozvinutých regiónov by tiež malo smerovať 61,6% prostriedkov z rozpočtu fondu regionálneho rozvoja a sociálneho a kohézneho fondu EÚ.

Miera spolufinancovania pre prechodné regióny by sa mala zvýšiť na 65%, pri rozvinutých regiónoch by mala dosiahnuť úroveň 50%. Pre takzvané najvzdialenejšie regióny Únie by malo byť vyčlenených dodatočných 1,6 miliardy eur, teda približne 0,4% z celkového objemu prostriedkov určených regiónom EÚ.

Všeobecné princípy

Parlamentom schválený text predpokladá výraznejšie prepojenie spoločných pravidiel s celkovými cieľmi politík EÚ, vrátane:

• zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia malých a stredných podnikov;
• uprednostňovania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť na strane energetickej ponuky aj dopytu;
• ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám;
• podpory inteligentnej a udržateľnej mobility;
• dodržiavania základných práv, zabezpečenia rovnosti pohlaví a predchádzania akýmkoľvek formám diskriminácie.

Vyhlásenie spravodajcov

„Parlament plne podporuje zásadu zjednodušenia politík, ako aj zapojenie všetkých partnerov podieľajúcich sa na kohéznej politike prostredníctvom takzvaných dohôd o partnerstve. Spojenie financovania regiónov s makroekonomickou podmienenosťou tak, ako to navrhovala Komisia, by však znamenalo nespravodlivé trestanie regionálnych orgánov za rozhodnutia, ktoré prijali národné vlády. Parlament preto tieto ustanovenia zamietol,‟ uviedla spravodajkyňa Constanze Krehl (S&D, DE).

„Z kohéznej politiky EÚ má úžitok každý, pretože nás zbližuje. Existuje iba jedna kategória Európanov: čistí víťazi. Sme veľmi šťastní, že sa nám podarilo dodržať náročný legislatívny harmonogram a že sme pripravení na okamžité začatie rokovaní s Radou,‟ uviedol spravodajca Andrey Novakov (EPP, BG).

Ďalší postup

Parlament je po prijatí svojho rokovacieho mandátu pripravený na vyjednávania so zástupcami Rady (ministrov) EÚ o konečnom znení nových pravidiel. Ministri v Rade sa však najprv musia dohodnúť na svojom rokovacom mandáte.

Súvislosti

Pravidlá takzvaného nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa s cieľom zlepšiť súčinnosť fondov EÚ mali vzťahovať na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), pričom finančné pravidlá by sa mali uplatňovať aj na Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza. Tieto fondy tvoria spolu približne tretinu celkového rozpočtu EÚ.