EÚ bude preverovať zahraničné investície z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku

Na základe nariadenia, ktoré plénum odobrilo pomerom hlasov 500 (za): 49 (proti): 56 (zdržalo sa hlasovania), by sa pri priamych zahraničných investíciách smerujúcich z tretích krajín do EÚ malo preverovať, či môžu ohroziť strategické záujmy Únie. Výsledkom hlasovania je tak historicky prvý mechanizmus na úrovni EÚ, ktorý by mal podporovať úsilie členských štátov v oblasti skúmania vplyvu konkrétnych priamych zahraničných investícií na bezpečnosť a verejný poriadok.

Ochrana strategických odvetví a technológií

Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.

Intenzívnejšia spolupráca štátov EÚ

Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.

Vyhlásenie spravodajcu

„Európa, ktorá chráni, sa stáva realitou. Tento mechanizmus je konkrétnym krokom proti hrozbám voči nášmu priemyslu, technológiám a strategickým záujmom. Podarilo sa nám ho zriadiť rýchlo, a to napriek citlivosti témy, istej zdržanlivosti a bezprecedentnému tlaku. Európa ostáva otvorená zahraničným investíciám, zároveň však preberá kontrolu nad svojim osudom,‟ uviedol spravodajca Franck Proust (EPP, FR).

Ďalší postup

Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca.

Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.

Súvislosti

Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do Únie majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované.

Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.