Bienkowska, Katainen
Eurokomisárka Elżbieta Bieńkowska a eurokomisár Jyrki Katainen. PHOTO: © European Union.

Európsky obranný fond prispeje k strategickej autonómii EÚ

Európsky parlament, Rada a Komisia dospeli k čiastočnej politickej dohode o Európskom obrannom fonde, ktorý podporí inovatívnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu v oblasti obrany a prispeje k strategickej autonómii EÚ. Uvedenú dohodu musí ešte formálne schváliť Európsky parlament a Rada.

Vo svete rastúcej nestability a cezhraničných hrozieb pre našu bezpečnosť nemôže žiadna krajina uspieť sama. Junckerova Komisia preto vynakladá bezprecedentné úsilie na ochranu a obranu Európanov. Európsky obranný fond, ktorý Komisia navrhla v júni 2018 ako súčasť dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, patrí medzi takéto iniciatívy, ktorých cieľom je posilniť schopnosť EÚ chrániť svojich občanov.

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť v tejto súvislosti uviedol: „Ide o dôležitý krok na ceste k európskej spolupráci v oblasti obrany. Európsky obranný fond pomôže členským štátom získať viac za peniaze daňových poplatníkov, bude podporovať silný a inovatívny obranný priemysel a zvýši autonómnosť a technologické prvenstvo EÚ v oblasti obrany.“

Komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska dodala: „Táto dohoda je ďalšou dôležitou etapou v úsilí, aby Európa bola silnejším garantom bezpečnosti svojich občanov. Fond bude podporovať technologickú inováciu a spoluprácu v európskom sektore obrany, aby mohla Európa profitovať z najmodernejších interoperabilných obranných technológií a zariadení v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, šifrovaný softvér, technológie bezpilotných lietadiel alebo satelitná komunikácia.“

Hoci sa ešte čaká na konečné formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady, dospelo sa k dohode o týchto kľúčových prvkoch:

  • Z fondu sa bude poskytovať podpora počas celého životného cyklu priemyselného rozvoja od výskumu cez vývoj prototypov až po certifikáciu.
  • Rovnako sa z neho budú vo forme grantov financovať kolaboratívne výskumné projekty.
  • Okrem fázy výskumu a dizajnu, na ktorú je možné poskytnúť 100 % finančnú podporu, bude možné z rozpočtu EÚ dopĺňať investície členských štátov formou spolufinancovania vývoja prototypov (až do výšky 20 %) a následných testovacích, kvalifikačných a certifikačných činností (až do výšky 80 %).
  • Fond bude poskytovať stimuly pre projekty s cezhraničnou účasťou mnohých MSP a podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou v dodávateľskom reťazci v sektore obrany, a to poskytovaním vyšších sadzieb financovania.
  • Projekty v rámci stálej európskej štruktúrovanej spolupráce, ktoré spĺňajú podmienky, môžu získať bonus vo výške ďalších 10 % spolufinancovania, ale príspevok z fondu nie je automatický.
  • Projekty budú vymedzené v súlade s obrannými prioritami odsúhlasenými členskými štátmi v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí, ale zohľadniť sa môžu aj regionálne a medzinárodné priority, ako napr. priority v rámci NATO.
  • Vo všeobecnosti sa môžu o príspevok uchádzať len kolaboratívne projekty, do ktorých sú zapojené najmenej tri oprávnené subjekty z najmenej troch členských štátov alebo pridružených krajín.
  • Prinajmenšom 4 % (max. 8 %) rozpočtu sa vyčlenia na prevratné a vysokorizikové inovácie, ktoré posilnia dlhodobé vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a autonómnosť v oblasti obrany.
  • V zásade sa o financovanie môžu uchádzať len subjekty so sídlom v EÚ alebo pridružených krajinách, ktoré nie sú pod kontrolou tretích krajín ani ich právnických osôb. Dcérske podniky spoločností tretích krajín so sídlom v EÚ môžu byť výnimočne oprávnené na financovanie za predpokladu splnenia určitých podmienok, ktoré zaručujú, že nie sú ohrozené bezpečnostné a obranné záujmy EÚ a členských štátov. Subjekty so sídlom mimo EÚ nemôžu získať finančné prostriedky EÚ, ale môžu sa podieľať na projektoch spolupráce. EÚ teda z Európskeho obranného fondu nevylučuje nikoho, ale získanie finančných prostriedkov viaže na podmienky podobné podmienkam, ktoré platia pre spoločnosti z EÚ na trhoch tretích krajín.
Viac..  Trump tvrdí, že Európa by mala poskytnúť Ukrajine viac pomoci

Ďalšie kroky

Predbežnú politickú dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament, Rada a Komisia počas tzv. trialógu, musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Rozpočtové aspekty a niektoré horizontálne ustanovenia návrhu o budúcom Európskom obrannom fonde sa schvália v rámci celkovej dohody o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorého návrh Komisia predložila v máji 2018.

Súvislosti

Vo svojich politických usmerneniach predseda Juncker v júni 2014 označil posilnenie bezpečnosti občanov Európskej únie za prioritu. Zriadenie Európskeho obranného fondu oznámil vo svojom prejave o stave Únie v roku 2016.

Od toho momentu Európska komisia pod vedením predsedu Junckera a s podporou členských štátov podniká kroky na to, aby sa spolupráca v oblasti obrany v rámci rozpočtu EÚ stala realitou.

Komisia už na to pripravuje pôdu v rámci súčasného rozpočtového obdobia, ktoré sa skončí v roku 2020. EÚ podnecuje po prvý raz v európskej histórii európsku obrannú spoluprácu s rozpočtovým krytím 590 miliónov EUR (90 miliónov EUR na výskum na obdobie 2017 – 2019 a 500 miliónov EUR na vývoj zariadení a technológií na obdobie 2019 – 2020).

  • Výskumná spolupráca v oblasti obrany už nadobúda reálne kontúry. Prvé dohody o grante EÚ v rámci rozpočtu na rok 2017 zahŕňali výskumný projekt Ocean2020, ktorý spája 42 partnerov z 15 členských štátov EÚ a podporuje misie námorného dozoru na mori. Na tento účel sa do operácií flotily začlenia dróny a ponorky bez posádky. V nadchádzajúcich týždňoch Komisia vyhlási ďalšie výskumné projekty v oblasti obrany realizované na báze spolupráce v rámci rozpočtu na rok 2018 a predloží pracovný program a záverečnú výzvu na predkladanie návrhov v rámci zostávajúcej rozpočtovej tranže na rok 2019.
  • Komisia začala formálnu spoluprácu s členskými štátmi na účely financovania spoločných priemyselných projektov v oblasti obrany. V nadväznosti na stanoviská členských štátov Komisia v priebehu niekoľkých týždňov prijme prvý pracovný program pre Program rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely spolufinancovania spoločných priemyselných projektov v oblasti obrany v rámci rozpočtu EÚ na obdobie 2019 – 2020.

Na základe týchto dvoch „pilotných“ programov a rozšírenia pôvodného financovania Komisia v júni 2018 navrhla plnohodnotný Európsky obranný fond s finančným krytím 13 miliárd EUR v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý sa bude vzťahovať na oblasti výskumu a spôsobilostí.

Európsky obranný fond bude dopĺňať ďalšie programy EÚ navrhnuté Komisiou, najmä sumu vo výške 6,5 miliardy EUR vyčlenenú pre Nástroj na prepájanie Európy, ktorá má slúžiť na posilnenie strategickej dopravnej infraštruktúry EÚ s cieľom pripraviť ju na vojenskú mobilitu, a nový program pre výskum a inováciu s názvom Európsky horizont v rozpočtom 100 miliárd EUR.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices