Komisia plní akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo

Európska komisia uverejnila komplexnú správu o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý prijala v decembri 2015. V správe sa uvádzajú hlavné výsledky vykonávania akčného plánu a načrtávajú sa v ňom otvorené výzvy s cieľom pripraviť vhodné podmienky pre klimaticky neutrálne konkurencieschopné obehové hospodárstvo, v ktorom sa minimalizujú tlaky na prírodné a sladkovodné zdroje, ako aj ekosystémy. O zisteniach uvedených v správe sa bude diskutovať na výročnej konferencii zainteresovaných strán v oblasti obehového hospodárstva, ktorá sa uskutoční 6. a 7. marca v Bruseli.

Prvý podpredseda Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj Frans Timmermans uviedol: „Obehové hospodárstva má kľúčový význam z hľadiska udržateľného smerovania nášho hospodárstva a plnenia globálnych cieľov udržateľného rozvoja. Z tejto správy vyplýva, že Európa je v rámci tohto priekopníckeho úsilia pre zvyšok sveta príkladom. No zároveň treba urobiť ešte viac s cieľom zabezpečiť zvýšenie prosperity v rámci možností našej planéty a uzavrieť spomínaný kruh tak, aby nedochádzalo k plytvaniu našimi vzácnymi zdrojmi.“

Podpredseda Komisie zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen dodáva: „Táto správa je veľmi povzbudivá. Vyplýva z nej, že Európa je pri vytváraní investícií, pracovných miest a nových podnikov na správnej ceste. Svedčí o mimoriadnom potenciáli udržateľného rastu v budúcnosti a o tom, že Európa je skutočne najlepším miestom pre rozvoj priemyslu, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Tento úspech je výsledkom spolupráce európskych zainteresovaných strán a subjektov s rozhodovacou právomocou.“

Od lineárneho k obehovému hospodárstvu

Tri roky po jeho prijatí možno akčný plán pre obehové hospodárstvo považovať za úplne dokončený. 54 v ňom stanovených opatrení sa už podarilo zrealizovať alebo sa práve podnikajú. Ako sa konštatuje v zisteniach uvedených v správe, vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo urýchlilo prechod na obehové hospodárstvo v Európe, čo zase pomohlo EÚ vrátiť sa na cestu tvorby pracovných miest. V roku 2016 sa v odvetviach súvisiacich s obehovým hospodárstvom zamestnali viac ako štyri milióny pracovníkov, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje nárast o 6 %.

„Obehovosť“ otvorila dvere novým obchodným príležitostiam, čo viedlo k vzniku nových obchodných modelov a nových trhov, či už v rámci EÚ alebo aj mimo nej. V roku 2016 sa realizáciou obehových činností, medzi ktoré patrí napríklad oprava, opätovné použitie alebo recyklácia výrobkov, podarilo získať takmer 147 miliárd EUR pridanej hodnoty, pričom sa na ne vynaložili investície v hodnote okolo 17,5 miliardy EUR.

Stratégia EÚ pre plasty

Stratégia EÚ pre plasty v obehovom hospodárstve je prvým politickým rámcom pre celú EÚ, v ktorom sa prijíma prístup zohľadňujúci životný cyklus výrobkov s prihliadnutím na špecifický výrobný materiál, s cieľom začleniť do hodnotového reťazca plastov návrh výrobku s dôrazom na jeho obehovosť, ako aj jeho používanie a recykláciu. V stratégii sa stanovuje jasná vízia s kvantifikovanými cieľmi na úrovni EÚ. Jedným z nich je zabezpečiť, aby sa do roku 2030 všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ dali opätovne použiť alebo recyklovať.

V záujme posilnenia trhu s recyklovanými plastmi Komisia spustila kampaň týkajúcu sa dobrovoľných záväzkov v oblasti recyklovaných plastov. V tejto súvislosti už vyjadrilo záväzky 70 podnikov, vďaka čomu do roku 2025 vzrastie trh s recyklovanými plastmi aspoň o 60 %. Stále však existuje nepomer medzi ponukou recyklovaných plastov a dopytom po nich. V záujme jeho odstránenia Komisia zriadila alianciu za obehovosť plastov s účasťou kľúčových zainteresovaných strán z daného odvetvia, ktoré dodávajú a využívajú recyklované plasty.

V pravidlách týkajúcich sa jednorazových plastových výrobkov a rybárskeho výstroja sa rieši kľúčová otázka celosvetového boja proti morskému odpadu – problému desiatich najčastejšie nachádzaných odpadkov na plážach EÚ. Súčasťou opatrení je zákaz určitých jednorazových plastových výrobkov (napríklad plastových slamiek a príborov), ak je k dispozícii iná alternatíva, ako aj oxo-degradovateľných plastov. Navrhujú sa v nich kroky týkajúce sa ďalších výrobkov, napríklad ciele súvisiace so znížením spotreby, požiadavky na dizajn výrobkov či systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Inovácie a investície

V záujme urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo je nevyhnutné investovať do inovácií a podporovať adaptáciu európskej priemyselnej základne. Na účely tohto prechodu Komisia v rokoch 2016 až 2020 zintenzívnila úsilie o naplnenie oboch spomínaných potrieb a z verejných prostriedkov poskytla financie v celkovom objeme viac ako 10 miliárd EUR .

S cieľom podnietiť ďalšie investície platforma na podporu financovania obehového hospodárstva vypracovala odporúčania v záujme zlepšenia bankovej atraktívnosti projektov obehového hospodárstva, koordinácie činností v oblasti financovania a výmeny osvedčených postupov. Platforma bude spolupracovať s Európskou investičnou bankou pri poskytovaní finančnej pomoci a pri využívaní synergií s akčným plánom týkajúcim sa financovania udržateľného rastu.

Premena odpadu na zdroj

Základom obehového hospodárstva sú spoľahlivé a efektívne systémy nakladania s odpadom. V júli 2018 nadobudol účinnosť revidovaný legislatívny rámec pre odpadové hospodárstvo, ktorého cieľom je modernizácia systémov odpadového hospodárstva v Únii. Okrem iných prvkov obsahuje aj požiadavky týkajúce sa nových ambicióznych recyklačných kvót, objasnenia právnej definície recyklovaných materiálov, ako aj posilnenia opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s ním, a to vrátane morského a potravinového odpadu, ako aj výrobkov obsahujúcich kritické suroviny.

Dizajn a výrobné postupy zamerané na obehovosť

Inteligentný dizajn na začiatku životného cyklu výrobku je základným predpokladom jeho obehovosti. Vykonávaním pracovného plánu v oblasti ekodizajnu na roky 2016 až 2019 Komisia naďalej podporuje „obehový dizajn“ výrobkov vrátane cieľov energetickej efektívnosti. Opatrenia súvisiace s ekodizajnom a energetickým označovaním niektorých výrobkov v súčasnosti zahŕňajú pravidlá, ktoré sa týkajú požiadaviek na materiálovú účinnosť, ku ktorým patrí dostupnosť náhradných dielov, nenáročnosť opravy výrobku a uľahčenie ďalšieho spracovania výrobku po skončení jeho životnosti. Vo svojom osobitnom pracovnom dokumente Komisia takisto analyzovala svoje politiky týkajúce sa výrobkov s cieľom podporiť ich obehovosť a udržateľnosť.

Posilnenie postavenia spotrebiteľov

Prechod na hospodárstvo s vyššou úrovňou obehovosti si vyžaduje, aby sa občania aktívne zapájali do nových modelov spotreby. Na základe Komisiou vyvinutých metód environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií môžu podniky vydávať dôveryhodné a porovnateľné vyhlásenia o vplyve na životné prostredie a spotrebitelia zase prijímať informované rozhodnutia.

Intenzívna angažovanosť zainteresovaných strán

Zapojenie zainteresovaných strán zohráva v rámci prechodu na obehové hospodárstvo kľúčovú úlohu. Vďaka systematickému prístupu v rámci daného akčného plánu získali verejné orgány, hospodárske a sociálne subjekty, ako aj občianska spoločnosť rámec, ktorého prvky môžu prakticky aplikovať s cieľom podporiť partnerstvá medzi odvetviami a naprieč hodnotovými reťazcami. Úsilie, ktoré Komisia vynakladá v kontexte urýchľovania prechodu na obehové hospodárstvo, ako aj jej popredné medzinárodné postavenie v tejto oblasti, bolo ocenené na Svetovom ekonomickom fóre 2019, kde Komisia získala v rámci kategórie verejného hospodárstva cenu za prínos v oblasti obehového hospodárstva.

Otvorené výzvy

Obehové hospodárstvo v súčasnosti predstavuje nezvratný globálny trend. Kruh sa však ešte úplne neuzavrel – na to je naďalej potrebné intenzívne konať ako na úrovni EÚ, tak aj v celosvetovom meradle, a tak zabezpečiť konkurenčnú výhodu, ktorú obehové hospodárstvo prináša podnikom v EÚ. Bude sa treba intenzívnejšie usilovať o vykonávanie revidovaných právnych predpisov v oblasti odpadu, ako aj o rozvoj trhov s druhotnými surovinami. Ak chce Európa v plnej miere využívať prínosy prechodu na obehové hospodárstvo, musí zároveň urýchliť riešenie niektorých otázok nastolených na úrovni EÚ (napríklad problematiku chemikálií, životného prostredia bez toxických látok, environmentálneho označovania, ekologických inovácií, kritických surovín či hnojív).

Z interakcií so zainteresovanými stranami vyplýva, že v záujme úspešného zavŕšenia programu obehového hospodárstva by sa mohli preskúmať aj isté oblasti, na ktoré sa akčný plán zatiaľ nevzťahuje. Vychádzajúc z príkladu európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve by sa podobný holistický prístup mohol v záujme ešte vyššej miery obehovosti uplatňovať aj mnohých ďalších odvetviach s výrazným vplyvom na životné prostredie a potenciálom obehovosti, ako napr. IT, elektronické zariadenia, mobilita, zastavané prostredie, ťažba, nábytok, potraviny a nápoje či textílie.

Súvislosti

V roku 2015 Komisia prijala ambiciózny nový akčný plán v oblasti obehového hospodárstva s cieľom stimulovať prechod Európy na obehové hospodárstvo, ktorý by posilnil globálnu konkurencieschopnosť, udržateľný hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest. V pláne sa počítalo s tým, že vďaka navrhovaným opatreniam sa prostredníctvom vyššej miery recyklácie a opätovného využívania výrobkov podarí „uzavrieť kruh“ životného cyklu výrobkov, čo bude prínosné pre životné prostredie i hospodárstvo. Všetky suroviny, výrobky, ako aj odpad z nich by sa podľa spomínaného plánu mali v maximálnej miere využiť, vďaka čomu dôjde k úsporám energie a zníženiu emisií skleníkových plynov. Dané úsilie získa finančnú podporu z fondov EŠIF, programu Horizont 2020, štrukturálnych fondov EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa k tejto snahe pridajú investície do obehového hospodárstva.

Súčasný stav vykonávania predmetného akčného plánu sa opisuje v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.