EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / CESTOVANIE / Gentský oltár – stratený a nájdený poklad zo stredovekej katedrály

Gentský oltár – stratený a nájdený poklad zo stredovekej katedrály

Bohatstvom metropoly Východného Flámska, historického Gentu, sú cenné pamiatky, celková kultúra a atmosféra. Výnimočným skvostom stredovekej pokladnice je umelecké dielo, ktoré odborníci prirovnávajú k slávnej da Vinciho Mone Líze alebo Michelangelovej soche Dávida. Gentský oltár. Vďaka rozsiahlej práci reštaurátorov z Kráľovského inštitútu umeleckého dedičstva v Bruseli dostáva po takmer 600 rokoch opäť pôvodnú podobu.

Ako vzniklo toto jedinečné dielo? Autorom je Jan van Eyck, na tvorbe sa podieľal aj jeho starší brat Hubert a umelecky nadaná bola aj ich sestra. Jan tvoril na panovníckom dvore – bol oficiálnym maliarom panovníka Jána Bavorského. Po jeho smrti pracoval pre burgundského vojvodu Filipa III., ktorý si cenil nielen jeho geniálny talent, ale i vedomosti a schopnosti. Jan nechal za sebou stopu aj ako vyslanec a diplomat angažujúci sa na panovníckych dvoroch. Bol však najmä talentovaným umelcom s nesmiernou vášňou pre maľbu. Medzi prvou a druhou významnou diplomatickou cestou dokončil po šiestich rokoch práce Gentský oltár. Usadil sa v Bruggách, oženil sa s mladou Margarethou a narodili sa im dve deti.

Jedinečné dielo stredovekého umenia

Oltár je najväčším a najucelenejším dielom vytvoreným v Holandsku v 15. storočí a doteraz visí tam, kde vznikol – v gentskej Katedrále sv. Bavona. Pozostáva z dvanástich dubových dosiek, osem z nich je namaľovaných na obidvoch stranách. Vyobrazených je na ňom 258 ľudských postáv. Výška oltára v strednej časti je 3,5 m, šírka v otvorenom stave je 5 metrov. Odborníci predpokladajú, že práce na oltári začal starší Hubert, Jan v nich pokračoval a oltár dokončil v roku 1432. Len oko skúseného odborníka si všimne nepatrnú nejednotnosť v detailoch.

Photo: unsplash

Viera a nádej ako večná symbolika

Oltár má v centre veľký symbolický výjav – uctievanie Baránka, čo symbolizuje Krista, ktorý vykúpil ľudstvo, po stranách je zbožne sa modliaci panovník s manželkou. Celá kompozícia je založená na biblickej pasáži zo zjavenia sv. Jána. Zachytáva tých,  ktorí sa prišli pokloniť Baránkovi – zo štyroch smerov prichádzajú pútnici, pustovníci, proroci, pápeži i rytieri. Nad Baránkom sa vznáša biela holubica, okolo oltára sú anjeli a v popredí tečie voda z Fontány života. Oltár býval otvorený cez sviatky, a zatvorený cez všedné dni. Pri zatvorenej podobe sú sv. Ján Krstiteľ a Ján Evanjelista znázornení ako sochy a hore dominuje výjav Zvestovania.

Viac..  Ďaleko od hlučného davu: objavovanie krás a chutí Lazia

Jan, neprekonateľný majster detailov

Jan van Eyck  síce nevynašiel olejomaľbu – ako sa niekedy mylne tvrdí – ale dosiahol v nej takú dokonalosť, že sa nenašiel nikto, kto by ho prekonal v detailoch. A na návštevníkov gentskej Katedrály sv. Bavona pôsobí oltár svojou jedinečnou krásou a originalitou dodnes. V období mimo hlavnej turistickej sezóny ako je toto si ho vychutnáte v prítmí, intimite a bez davov turistov, ktorí ho prichádzajú obdivovať z celého sveta.

 Ohrozené umenie počas 2. svetovej vojny

Počas druhej svetovej vojny zažíval aj Gentský oltár, podobne ako ďalšie umelecké diela, strastiplné časy. Bolo známe, že Adolf Hitler ráta s oltárom do pripravovaného múzea v Linci. Nemeckí odborníci v tom čase zistili, že začiatkom 19. storočia časť oltára kúpil pruský cisár, takže by mal vlastne patriť Nemecku. V máji roku 1940 sa vybral osobitný nemecký poverenec, aby oltár prevzal. Prišiel neskoro, pretože Belgičania ho už zachraňovali na ceste do Vatikánu. Medzitým však Taliansko vstúpilo do vojny na strane Nemecka, a prevoz nebolo možné uskutočniť.

Úkryt v soľnej bani v Štajersku

Keďže Francúzi v tom čase ešte vzdorovali nemeckým útokom, Belgičania sa rozhodli  previezť vzácnu pamiatku do južnej časti Francúzska, do mestečka Pau. V roku 1942 nemeckí agenti úkryt vypátrali a oltár previezli do rakúskeho Štajerska. Prechodným miestom sa stala 700 rokov stará soľná baňa s vhodnou klímou pre uskladnenie umeleckých diel.

Photo: unsplash

Z Bruselu domov do Gentu

Ruská aj americká armáda vytvorili špeciálne útvary, ktoré sa zaoberali záchranou umeleckých diel. Gentský oltár našli Američania, previezli ho do Mníchova, kde sa zhromažďovali nájdené umelecké diela a ktorých sa tu sústredilo až okolo 20 tisíc. Podľa Postupimskej dohody sa poklady nevyčísliteľnej hodnoty vrátili vládam krajín, odkiaľ pochádzali. V tomto prípade do Bruselu, odkiaľ sa oltár konečne dostal domov, do gentskej Katedrály.

O Marta Turisová

Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.