Domov / POLITIKA / Milióny európskych voličov so zdravotným postihnutím nebudú môcť odovzdať svoje hlasovacie lístky vo voľbách do EP
volby
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Milióny európskych voličov so zdravotným postihnutím nebudú môcť odovzdať svoje hlasovacie lístky vo voľbách do EP

Žiadny členský štát EÚ nedokázal zabezpečiť, aby boli voľby prístupné pre všetkých občanov, pričom v celej EÚ ešte stále pretrvávajú mnohé právne a technické prekážky. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil EHSV.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vydal 20. marca správu opisujúcu aktuálny stav, pokiaľ ide o právo osôb so zdravotným postihnutím hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu.

V správe s názvom Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do EP v praxi sa uvádza, že napriek mnohým záväzným právnym dokumentom chrániacim práva osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, milióny z nich nebudú môcť na jar odovzdať svoj hlas alebo to pre nich môže byť zložité. 

„Táto správa predstavuje odvrátenú tvár Európy – realitu, ktorá je ďaleko od našich očakávaní, od základných medzinárodných právnych aktov a politických vyhlásení,“ vyhlásil jej autor, poľský člen výboru Krzysztof Pater.

Poukazujúc na nedávno začatú volebnú kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu a jej slogan„Tentoraz idem voliť“ uviedol, že „pre rozhodovacie orgány a média akoby bolo jediným problémom len to ako motivovať občanov EÚ, aby išli voliť. Mnohí občania so zdravotným postihnutím môžu pritom len konštatovať, že znovu nemôžu ísť voliť z dôvodu technických prekážok, ktoré naďalej pretrvávajú v ich krajine alebo že im vnútroštátne právne predpisy ich krajiny znovu neumožňujú voliť.“

Podľa tejto správy milióny ďalších voličov odradia technické prekážky vo volebných miestnostiach, keďže sa neberie ohľad na potreby vyplývajúce z rôznych typov zdravotného postihnutia.

Okrem toho sa v správe odhaduje, že približne 800 000 občanov EÚ, ktorí trpia mentálnymi zdravotnými problémami alebo sú mentálne postihnutí, nebudú mať možnosť uplatniť svoje právo voliť vzhľadom na platné vnútroštátne predpisy v 16 členských štátoch, čo EHSV považuje za obzvlášť znepokojujúce.

V deviatich krajinách EÚ takéto osoby automaticky strácajú právo voliť, ak je obmedzená ich právna spôsobilosť alebo keď majú určeného opatrovníka. Podľa vnútroštátnych právnych predpisov siedmich krajín ich schopnosť voliť posudzujú buď súdy alebo zdravotnícke komisie.

Postupy týkajúce sa odobratia hlasovacieho práva sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Zatiaľ čo v niektorých štátoch sú zamerané len na pacientov, ktorých zdravotný stav je vážny a nie sú schopní nadviazať kontakt s inými ľuďmi, v iných musia tisíce ľudí prejsť komplikovaným procesom, ktorý niekedy zahŕňa aj skúšku všeobecných vedomostí s otázkami o fyzike alebo histórii (ako napríklad „Aká je rýchlosť svetla?“ alebo „Kto bola Katarína Veľká?“).

Údaje sa značne líšia – iba asi 100 ľudí si nemôže uplatniť svoje právo voliť v Portugalsku, zatiaľ čo v Nemecku a Poľsku sa ich počet zvyšuje na 82 000 resp. 90 000.

Pokiaľ ide o technické prekážky, členské štáty riešia otázku prispôsobenia volebných miestností veľmi odlišným spôsobom. Šesť členských štátov nemá žiadne pravidlá týkajúce sa prispôsobenia volebných miestností tak, aby boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Hoci v jedenástich štátoch sa uplatňuje všeobecná zásada, že všetky volebné miestnosti sa musia prispôsobiť, táto prístupnosť sa v praxi chápe dosť obmedzene.

„Verejné orgány často vymedzujú volebnú miestnosť ako prístupnú už vtedy, ak sa do nej dostane používateľ invalidného vozíka, pričom sa prehliadajú potreby osôb s mnohými inými typmi zdravotného postihnutia. Prevažná väčšina volebných miestností nie je v plnej miere prispôsobená potrebám osôb s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia,“ dodal Krzysztof Pater.

Viac..  Juncker: Nedosiahnutie dohody o brexite bude len chyba Británie

Až v 18 členských štátoch nemajú nevidiaci voliči žiadnu možnosť voliť samostatne. V ôsmich členských štátoch neexistujú alternatívne spôsoby hlasovania, ako napríklad hlasovanie poštou, elektronické hlasovanie alebo hlasovanie prostredníctvom použitia prenosných volebných urien. To znamená, že každý človek, ktorý fyzicky nemôže prísť do volebnej miestnosti, nebude môcť voliť. V 12 krajinách vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú voličom vymeniť volebnú miestnosť za inú, vhodnejšiu, ak im takáto nie je určená na základe miesta ich bydliska.

Napriek tomuto pochmúrnemu obrazu sa však v správe uvádzajú aj skutočnosti, ktoré vnášajú nádej. Ide o 200 príkladov osvedčených postupov a pozitívnych riešení, ktoré možno nájsť v každom členskom štáte. 

Rumunsko napríklad umožňuje voličom označiť kandidáta prostredníctvom známky, ktorú poskytne volebná komisia. V Litve zverejňujú orgány na internete mapu s označením volebných miestností, ktoré sú najvhodnejšie pre voličov so zníženou pohyblivosťou. V Estónsku môžu všetci občania voliť elektronicky. Voliči v Dánsku majú možnosť voliť v určených volebných miestnostiach predčasne, a to dva dni až tri týždne vopred.

V správe sa zachytáva aj nedávny pozitívny vývoj v krajinách, napríklad posun smerom k zrušeniu automatického zbavovania hlasovacieho práva všetkých občanov, ktorí sú v opatrovníctve. 

Na stredajšom plenárnom zasadnutí členovia EHSV odhlasovali, že správa by sa mala distribuovať inštitúciám EÚ, vládam členských štátov, ako aj mimovládnym organizáciám, ktoré zastupujú osoby so zdravotným postihnutím alebo ktoré sa venujú otázke ľudských práv. 

Podľa Krzysztofa Patera nie je zámerom tejto správy kritizovať krajiny EÚ. EHSV dúfa, že pozitívne príklady pomôžu tvorcom politiky na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni vypracovať komplexné riešenia na odstránenie právnych a technických prekážok, ktoré bránia tejto značne veľkej skupine občanov v uplatňovaní ich základných práv. Úžitok by z nich mali mať aj mimovládne organizácie, ktoré bojujú za ich hlasovacie práva na vnútroštátnej úrovni.

„Ak by sa zaviedli do praxe osvedčené postupy používané vo všetkých krajinách, vytvoril by sa ideálny systém, v ktorom by každý občan EÚ so zdravotným postihnutím nielenže mal v plnej miere možnosť voliť, ale mohol by si tiež vybrať spôsob voľby, ktorý mu najviac vyhovuje,“ pripomenul.

„Verím, že táto správa pomôže vytvoriť pravidlá zaručujúce, že žiaden občan EÚ nebude zbavený práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024,“ uzavrel autor správy.

Súvislosti

Správa bola vypracovaná na základe prieskumov uskutočnených v období od roku 2016 do konca roka 2018 vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Spojeného kráľovstva. Informácie, ktoré obsahuje, poskytli najmä verejné orgány zodpovedné za volebný proces a mimovládne organizácie, ktoré zastupujú alebo podporujú osoby so zdravotným postihnutím, ale aj poslanci EP a zástupcovia Európskeho fóra zdravotného postihnutia.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

matovič

Za OĽaNO kandiduje v eurovoľbách Matovič, mandát si prevziať neplánuje

BRATISLAVA / Lídrom kandidátky hnutia OĽaNO do májových eurovolieb je šéf OĽaNO Igor Matovič. Na tlačovej …